Všeobecné otázky o sexuálnej orientácií a rodovej identite
Čo znamená skratka LGBTI+?
Za jej písmenkami sa skrýva označenie pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersex ľudí. Znamienko plus za skratkou symbolizuje snahu o zahrnutie ďalších menšinových orientácií alebo identít (napríklad asexuálov či queer/kvír ľudí). Stretnúť sa môžete napríklad aj so skratkami LGBTQ či LGBTQIA a ďalšími. Označenie LGBTI+ sa vyskytuje aj v súvislosti s oblasťou politík a ľudských práv. Práve záležitosti ľudských práv a tiež problémy, ktoré ovplyvňujú LGBTI+ ľudí, sú z hľadiska príčin prepojené, no pre každú podskupinu sú špecifické. Preto si vyžadujú aj rôzne prístupy riešenia. V súčasnosti sa pre rodovú a/alebo sexuálnu identitu, ktorá je iná ako cisrodová a/alebo heterosexuálna, používa aj pojem kvír (z anglického slova queer).
Čo je sexuálna orientácia?
Sexuálna orientácia, či už hovoríme o heterosexuálnej, bisexuálnej alebo homosexuálnej orientácii, tvorí hlbokú súčasť identity každej ľudskej bytosti. Ide o schopnosť citovej, fyzickej a sexuálnej príťažlivosti človeka k inému človeku a je prepojená na osobné vzťahy, ktoré tvoríme s inými ľuďmi. Heterosexuálny človek cíti príťažlivosť k osobám opačného rodu/pohlavia, homosexuálneho človeka priťahujú osoby rovnakého rodu/pohlavia a bisexuálnu osobu priťahujú osoby oboch rodov/pohlaví. Cieľom takýchto vzťahov je naplniť svoju potrebu lásky, blízkosti, intimity. Odborná obec sa v súčasnosti zhoduje, že sexuálna orientácia každého človeka sa formuje ešte pred narodením či v ranej fáze ľudského života. Ľudia si teda sexuálnu orientáciu nevyberajú. Považuje sa za nemennú, stabilnú a v súlade s vnútorným pociťovaním. Najčastejšou sexuálnou orientáciou je tá heterosexuálna, pričom menšinové sexuálne orientácie sa považujú za variácie sexuality a sú rovnako prirodzené. Ak potrebujete viac informácií o pôvode, výskumoch či vedeckých informáciách o sexuálnej orientácii, môžete nám napísať.
Čo znamená byť gej alebo lesba?
Gej je muž, ktorého dlhodobo emocionálne, mentálne, fyzicky, psychologicky a sexuálne priťahujú iní muži, a ktorý vytvára a udržiava svoje primárne milujúce a sexuálne vzťahy s inými mužmi. V súčasnosti slovo gej na Slovensku označuje mužov, ktorí sa páčia mužom, v americkej kultúre sa však vo forme gay zvykne používať aj na označenie lesieb, prípadne celej LGBTI+ komunity. Lesba je žena/dievča, ktorú dlhodobo emocionálne, mentálne, fyzicky, psychologicky a sexuálne priťahujú iné ženy, a ktorá vytvára a udržiava svoje primárne milujúce a sexuálne vzťahy s inými ženami.
Som bisexuál/bisexuálka, páčia sa mi aj muži aj ženy. Okolie mi hovorí, že je to len fáza. Je to pravda?
Bisexuálna orientácia je normálna variácia sexuálnej orientácie. Byť bisexuálom alebo bisexuálkou nie je fáza, a ani to neznamená, že ľudia môžu zmeniť svoju bisexuálnu orientáciu. Hoci je pravda, že niektorí ľudia, ktorí sú gejovia alebo lesby, sa môžu na začiatku identifikovať ako bisexuálni, väčšina bisexuálnych ľudí má nefalšované pocity fyzickej a romantickej príťažlivosti k obom rodom. Bisexuáli a bisexuálky ju zažívajú vo vzťahu k mužom aj ženám, no nie nevyhnutne v rovnakej miere. Niektorí môžu mať silnejšiu príťažlivosť voči jednému rodu ako k druhému.
Čo je rodová identita?
Rodová identita sa vzťahuje na hlboko pociťovanú schopnosť každého človeka vnútorne a individuálne prežívať svoj rod. Môže byť mužský, ženský, ani jeden (nebinárna osoba), prípadne oba rody (birodová). Prežívaný rod môže, ale aj nemusí zodpovedať biologickému pohlaviu, s ktorým sa človek narodil, resp. rodu, ktorý mu bol pripísaný pri narodení. Napríklad keď má osoba v rodnom liste uvedené biologické pohlavie muž, no vnútorne sa cíti byť ženou. V takom prípade hovoríme o transrodovej osobe. Ak je biologické pohlavie v súlade s vnútorným pociťovaním, teda človek sa narodil z hľadiska pohlavia ako muž a cíti sa ako muž, hovoríme o cisrodovom človeku. Rodová identita sa prejavuje rodovým sebavyjadrením v správaní, vyjadrovaní či obliekaní. Prečítajte si viac napríklad aj o nebinárnych ľuďoch v Nebinárnej príručke. Ak potrebujete viac informácií o pôvode alebo výskumoch o rodovej identite, môžete nám napísať do inPoradne.
Keď si zmením rod, zmení sa aj moja sexuálna orientácia?
Bežnou chybou je, že ľudia zamieňajú rodovú identitu za sexuálnu orientáciu. Rodová identita sa týka toho, kým ľudia sú (teda muž, žena, prípadne nebinárny človek apod.), zatiaľ čo sexuálna orientácia je o tom, kto ľudí priťahuje. Obyčajne, ak si zmeníte rod, teda prejdete tranzíciou, vaša sexuálna orientácia sa nemení. Rovnako ako predtým vás budú priťahovať buď muži, alebo ženy, alebo aj muži, aj ženy.
Moja mama si myslí, že ma zle vychovávala, keď som lesba. Je to tak? Čo ovplyvňuje sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu človeka?
To, že ste lesba, nie je ničia „chyba“, ani vašej mamy. Výskum zatiaľ neodhalil, ako konkrétne sexuálna orientácia alebo rodová identita vznikajú a čím sú ovplyvnené. Vedkyne a vedci sa však zhodujú, že ide o komplikovaný mix genetiky, biológie, psychologických a environmentálnych faktorov. V prípade absolútnej väčšiny ľudí sa sexuálna orientácia a rodová identita formujú už počas vývinu v maternici a v ranom veku. Homosexuálna orientácia alebo transrodovosť nie sú výsledkom jediného faktora, a teda ich príčinou nie je napríklad rodičovská výchova alebo minulé skúsenosti. A bez ohľadu na príčinu si LGBTI+ ľudia zaslúžia rovnaké práva a spravodlivé zaobchádzanie.
Neviem sa zaradiť z hľadiska mojej sexuality. Som divná/divný?
Sexualita existuje na kontinuu a je rozmanitá. Nie všetkých z nás priťahuje len jeden rod, respektíve biologické pohlavie. Existujú rôzne formy príťažlivosti: sexuálna, emocionálna, intelektuálna aj spirituálna. Tie sa môžu prekrývať, pričom vedú k variete možných medziľudských interakcií. Niektorým ľuďom môže istý čas trvať, kým sa zaradia a definujú svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu a proces tohto skúmania je veľmi individuálny. Zodpovedať otázky ohľadom vašej sexuality vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni.
Kto sú transrodoví ľudia?
Ide o ľudí, ktorých rodová identita sa nezhoduje s biologickým pohlavím, s ktorým sa narodili. Najnovšia Medzinárodná klasifikácia chorôb z roku 2020 nepovažuje transrodovosť za poruchu ale hovorí o prežívaní takzvaného rodového nesúladu. Napríklad osoba, ktorú pri narodení označili ako muža a vychovávali ju tak, sa v skutočnosti cíti a vníma samu seba ako ženu. Ide teda o trans ženu. Alebo osoba, ktorú pri narodení označili ako ženu, no ona sa cíti a vníma samu seba ako muža. Ide teda o trans muža. Transrodových ľudí oslovujeme a správame sa k nim tak, ako si to želajú oni na základe nimi preferovaného rodu, nie na základe dokladov totožnosti alebo biologických znakov. Títo ľudia sa prezentujú odlišne od očakávaní, ktoré sú spojené s rodovou rolou, ktorá im bola pripísaná pri narodení. Prejavuje sa to napríklad vo výbere oblečenia, v správaní, v úpravách tela a podobne.
Kto je intersex človek?
Ide o človeka, ktorý sa narodil s mužskými aj ženskými pohlavnými znakmi. Existuje pritom viacero kombinácií mužských a ženských charakteristík, ktoré intersex ľudia môžu mať. Napríklad môže ísť o intersex človeka s mužskými chromozómami a ženským pohlavným ústrojenstvom. Líšiť sa môže aj vnútorné alebo vonkajšie pohlavné ústrojenstvo a hormóny a ich receptory. Intersexualita sa môže prejaviť aj tým, že vonkajšie pohlavné orgány človeka nemožno jednoznačne klasifikovať ako mužské alebo ženské, prípadne má človek nekompletné alebo nedostatočne vyvinuté vnútorné reprodukčné orgány. Abnormality sa môžu vyskytnúť aj v pohlavných chromozómoch, pri vývine semenníkov alebo vaječníkov, prípadne pri produkcii pohlavných hormónov. Zhruba 1 z 1 500 detí sa rodí ako intersex. Najčastejšie sa v ich prípade vyskytuje neurčitosť ohľadom vonkajších alebo vnútorných genitálií. Ak sa týka práve tých vonkajších, lekári často odporúčajú rodičom operačné zmeny (a teda aj doživotnú hormonálnu terapiu) a výchovu v súlade s vytvorenými pohlavnými orgánmi. Tá však nemusí byť v súlade s rodovou identitou dieťaťa, s čím môžu mať títo ľudia v neskoršom živote problémy, resp. im takéto chirurgické a hormonálne zásahy môžu priniesť celoživotné zdravotné problémy. Preto sa odporúča radšej počkať.Ak ste intersex človek alebo sa vám narodilo intersex dieťa, s otázkami týkajúcimi sa riešenia tejto situácie sa môžete obrátiť na našu inPoradňu.
Je homosexualita alebo bisexualita choroba?
Gejovia, lesby a bisexuálni ľudia nie sú chorí. Desaťročia výskumu a klinických overení viedli medicínske, psychologické a psychiatrické organizácie ku konštatovaniu, že homosexuálna príťažlivosť, správanie a orientácia sú normálne varianty ľudského prežívania, sexuality a identity. Nejde o mentálnu ani vývinovú poruchu. Homosexuálna orientácia bola definitívne vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 1991. Homosexualita sa vyskytuje v prírode bežne, sexuálne aktivity jedincov rovnakého pohlavia vedci a vedkyne pozorovali už pri zhruba 1500 druhoch. Ak máte ťažkosti spojené s prijatím svojej sexuálnej orientácie, môžete sa obrátiť na našu inPoradňu.
Kamaráti mi povedali, že keď som transrodový, tak som chorý. Majú pravdu?
Nemajú. Transrodovosť, odborne označovaná aj ako rodový nesúlad, vyňala Svetová zdravotnícka organizácia zo zoznamu psychiatrických diagnóz v roku 2019. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb 11 ju zaraďuje do časti, ktorá sa týka sexuálneho zdravia, no nepatologizuje ju. Psychologický stav sa považuje za poruchu mentálneho zdravia, iba ak spôsobuje významný distres a nestabilitu. Mnoho transrodových ľudí nezažíva svoj rod ako dôvod distresu alebo neschopnosti fungovať. Pre týchto ľudí je skôr významným problémom nachádzanie vhodných zdrojov ako sú poradenstvo, hormonálna terapia, medicínske procedúry a sociálna podpora potrebná na to, aby mohli slobodne vyjadriť svoju rodovú identitu. Transrodoví ľudia síce môžu trpieť úzkosťou či depresiou vo vyššej miere ako cisrodoví ľudia, nejde však o dôsledok toho, ako sa cítia z hľadiska rodu. Obvykle je príčinou skôr nedostatok akceptácie zo strany spoločnosti, priama alebo nepriama diskriminácia či fyzické útoky. Práve patologizovanie rodového nesúladu prispieva k stigme transrodových ľudí a aj k násiliu voči nim. Na Slovensku voči trans ľuďom stále pretrváva zastaralá prax, a to najmä pri prepise rodu. Zdravotníci na Slovensku sa totiž stále riadia starou verziou Medzinárodnej klasifikácie chorôb, v ktorej sa opisovala psychiatrická diagnóza transsexualizmus (F.64.0). Aj v dôsledku toho sa u nás prepis rodu v mnohých prípadoch stále podmieňuje chirurgickými kastračnými telesnými zákrokmi. Ak sa chcete dozvedieť viac a potrebujete pomoc s tranzíciou, napíšte nám do našej inPoradne.
Rodičia ma chcú dať na terapiu, aby zmenili moju sexuálnu orientáciu. Je to možné? Môžu LGBT ľudia zmeniť svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu?
Nie, a všetky pokusy meniť vás sú nielen nepotrebné, ale aj škodlivé. Náboženské a konzervatívne organizácie často sponzorujú kampane a štúdie, ktoré tvrdia, že LGBT ľudia môžu zmeniť svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Tieto štúdie sú často ideologicky podfarbené a metodologicky nedostatočné alebo chybné. Žiadne relevantné výskumy nepreukázali, že by v prípade gejov, lesieb, bisexuálnych a transrodových ľudí mohlo dôjsť k zmenám orientácie alebo identity. Ak aj došlo k zmenám, týkali sa výhradne správania a nie osobnej identity a skutočných vnútorných pocitov. Odborné psychologické a psychiatrické organizácie (napríklad Americká psychologická asociácia, Kanadská asociácia pre poradenstvo a psychoterapiu, Americká asociácia psychiatrov atď.) na základe vedeckých dôkazov konštatujú, že tzv. konverzná terapia nefunguje a LGBT ľuďom môže viac uškodiť ako pomôcť. Mnoho dospelých LGBT ľudí, ktorí absolvovali konverznú „terapiu“, zažíva problémy s mentálnym zdravím a trpí traumami, pretože sa niekto snažil zmeniť ich prirodzenú osobnosť. Ak ste rodič LGBT človeka, bez ohľadu na to, aký láskavý a milujúci ste, vaša snaha potlačiť alebo zmeniť homosexuálnu orientáciu alebo transrodovú identitu vášho dieťaťa vedie k poškodzovaniu jeho psychického zdravia a môže spôsobovať jeho vnútorný zmätok alebo zníženú sebahodnotu. Aj napriek súčasným vedeckým poznatkom sa však konverzná alebo reparatívna “terapia” aj naďalej v praxi objavuje pod rôznymi názvami, napríklad ako “poradenstvo pri neželanej sexuálnej príťažlivosti alebo rodovej neistote.” Odborné princípy práce s LGBT klientelou však takéto formy zakazujú a snahou je odstigmatizovať homosexuálnu a bisexuálnu orientáciu alebo transrodovú identitu. Viac informácií môžu rodičia nájsť ako sa správať k ich LGBT deťom aj v brožúre Informácie pre rodičov LGBT ľudí alebo môžu kontaktovať našu inPoradňu.
Prečo má spoločnosť predsudky voči LGBTI+ ľuďom?
Rolu hrá obvykle neznalosť. Ľudia sú často vychovávaní tak, akoby existovala len heterosexuálna orientácia a zároveň všetci prežívali svoj rod rovnako, takže to aj u ostatných predpokladajú. Ide o takzvanú heteronormativitu. Dievčatá dostávajú otázky, či už majú priateľa a kedy sa vydajú, chlapci zase, či sa im páčia modelky v časopisoch. Informácie o tom, že to ľudia môžu mať aj inak, sú stále nedostatočné ako doma, tak aj v školách a v médiách. Heterosexuálne orientovaní ľudia sa tak často považujú za normálnejších, zdravších a lepšie uspôsobených. Aj preto sa LGBTI+ majú problém zdôveriť svojmu okoliu, ktoré potom tvrdí, že žiadneho geja či lesbu nepozná. Pri predsudkoch zohráva svoju úlohu aj cirkev, ktorá kvír ľudí často odsudzuje, a taktiež skutočnosť, že človek vyrastá v konzervatívnom prostredí. Negatívne postoje voči LGBTI+ ľuďom však neraz udržiavajú aj tí, ktorí do tejto menšiny patria, no nedokážu to prijať. Viac sa dozviete v brožúrke Homofóbia a heterosexizmus
Coming out
Čo je to coming out?
Coming out je proces uvedomovania si a prijímania identity geja, lesby, bisexuálneho alebo transrodového človeka (tzv. vnútorný coming out) a zverenia sa o svojej sexuálnej orientácii alebo rodovej identite druhým ľuďom (tzv. vonkajší coming out). Proces tiež v sebe zahŕňa aj vytvorenie pozitívnej prijateľnej identity ako LGBT človeka. Na to, či bude človek týmto procesom prechádzať ľahko alebo ťažko, má vplyv aj miera podpory zo strany rodiny, priateľov a priateliek, školy či osôb v zamestnaní. Prieskumy vrátane tých slovenských ukazujú, že ľudia prvýkrát začínajú cítiť svoju inakosť zvyčajne na začiatku puberty. Niekoľko rokov však trvá, kým sú si tým úplne istí a kým sa niekomu zdôveria. Coming out ako taký teda prežívajú v najcitlivejšom období dospievania, keď je pre nich dôležitá každá pomoc a podpora. Mnohí však hovoria, že potom, ako ho urobili, sa im žije slobodnejšie, a to má pozitívny dopad na ich mentálne zdravie. Viac o coming oute sa dozviete aj v rozhovore s našou psychologičkou Katy Franekovou
Ako niekto vie, že je lesba, gej, bisexuál alebo transrodový človek?
Len každý sám alebo sama dokáže definovať, čo presne cíti. Coming out je súčasťou cesty formovania svojej identity, sebaporozumenia a sebaakceptácie. Niektorí gejovia a lesby hovoria, že sa cítili odlišne alebo ich priťahovali ľudia rovnakého pohlavia už v čase, keď boli veľmi mladí. Aj mnohí transrodoví ľudia konštatujú, že ich rodová identita nezodpovedala rodičovským a spoločenským očakávaniam už v ranom detstve. Ďalší ľudia zase nezistili svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, až kým neboli dospelí. Niekedy trvá dlhšie, kým svoje pocity „označkujete“, alebo sa tieto pocity môžu časom meniť. Porozumenie svojej sexualite, sexuálnej orientácii a rodu môže byť celoživotný proces. Dôležité je veriť tomu, čo cítite, prijať to a žiť podľa toho. Navyše nemusíte byť sexuálne aktívny/aktívna, aby ste svoju sexuálnu orientáciu poznali – pocity a emócie sú súčasťou osobnej identity. Ani ste sa v detstve či v mladosti nemuseli obliekať do šiat druhého rodu, ale napriek tomu sa ním môžete cítiť. Pochopenie svojej sexuálnej orientácie či rodovej identity je naozaj o pochopení svojich dlhodobých pocitov a toho, kto vás priťahuje a čo cítite. Nemá to nič spoločné s tým, či ste už tie pocity prejavili alebo nie. S porozumením toho, čo cítite, vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni. Motivovať vás môžu aj coming out príbehy LGBT ľudí. Viac nájde aj v brožúrke coming out alebo v sprievodcoch coming outom.
Moji priatelia na mňa tlačia, aby som vyšiel/vyšla von s tým, že som kvír. Mám to o sebe povedať a urobiť coming out?
Nikto by vás nemal tlačiť do coming outu, teda do toho, aby ste povedali niekomu, že ste gej, lesba, bi či transrodový človek. Coming out si vyžaduje pocit pripravenosti. Okrem toho, že vám môže priniesť pozitívne dôsledky, dôležité je rátať aj s tým, že môžete zažiť rôzne negatíva v podobe homofóbie či transfóbie, odmietnutie zo strany blízkych, stratu zamestnania alebo bývania či dokonca násilie. Vy ste ten/tá, kto určuje, kedy, kde a komu sa zdôveríte so svojou orientáciou alebo identitou.
Na čo myslieť pred coming outom druhým ľuďom?
Pred coming outom zvážte viacero otázok. Ste v pohode so svojou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou/prejavom? Máte podporu? Viete byť trpezlivý/trpezlivá? Aké postoje majú vaši priatelia a blízki vo vzťahu k LGBTI+ ľuďom? Ste finančne závislé/závislí od rodiny? Uistite sa, že ste si premysleli svoje rozhodnutie, máte plán a podporu ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť. Rovnako, ako ste aj vy potrebovali prejsť rôznymi úrovňami sebaprijatia, môžu podobným procesom prechádzať aj vaša rodina a blízki. Môžu preto potrebovať čas, aby prijali vašu informáciu. No nebojte sa, skutočné prijatie je možné a deje sa každý deň, najmä vďaka vzdelávaniu sa v téme a podpore napríklad aj v našej inPoradni. Pripravte sa však pre istotu na to, že dôsledky coming outu môžu byť aj negatívne.
Mám urobiť coming out rodičom? A ako ho mám urobiť, čo mi môže pomôcť?
Rozhodnutie zdôveriť sa o tom, že ste gej, lesba, bi alebo trans človek mame, otcovi, súrodencom alebo priateľom, je veľké rozhodnutie. Neexistuje správna ani nesprávna odpoveď na to, či by ste to mali urobiť. Mnoho ľudí najprv urobí vnútorný coming out a nechá si istý čas na to, aby pochopili samých seba a boli v pohode so svojimi pocitmi. Keď sa rozhodnete urobiť coming out inej osobe, najdôležitejším kritériom je myslieť na to, či budete následne fyzicky v bezpečí a či vám nehrozí akýkoľvek druh násilia. Pripravte sa aj na úvodné menej príjemné reakcie od niektorých ľudí. (Viac si o téme môžete prečítať aj v našej brožúre Reakcie rodičov.) Pamätajte, že aj vám možno dlho trvalo, kým ste sa vnútorne identifikovali ako gej, lesba, bi alebo transrodový človek. Preto je dôležité dať aj iným čas, aby sa s touto informáciou vyrovnali. K budovaniu vnútornej sebaistoty napomáha, keď sa o svojej identite zdôveríte najprv ľuďom, ktorým dôverujete, a získate ich podporu. V mnohých prípadoch môže byť coming out pozitívnou skúsenosťou, keď vaši blízki napríklad povedia, že to tušili, len čakali, kým im to sami poviete. Ak je reakcia menej priaznivá, pripomeňte im, že ste tou istou osobou, ktorou ste vždy boli, a poskytnite im informačné zdroje či knihy o téme, aby ste ich podporili na ceste porozumenia. Pamätajte, že nesúhlas alebo odmietnutie nie sú dôkazom toho, že ste nehodnotný alebo bezcenný človek. Mnoho ľudí má po coming oute pocit, že sa zbavili ťažkého bremena a konečne môžu žiť svoj život otvorene a úprimne. Pomôže vám, keď budete myslieť na všetky pozitíva plynúce z otvorenosti vo vzťahu k rodičom. Zvážte každú možnosť, aby ste videli, ktorá dáva vo vašom živote v súčasnosti najväčší zmysel. Pri prvom coming oute je dobré si vybrať osobu, o ktorej si myslíte, že bude najviac podporujúca a rešpektujúca. Prečítať si môžete aj postup, ako povedať rodičom, že ste LGBT.
Bojím sa, že ma vyoutuje niekto, kto vie, že som gej alebo lesba. Čo mám robiť?
Nie vždy môžete kontrolovať informácie o svojej sexualite, ktoré poznajú tí druhí. V niektorých extrémnych situáciách sa vám iní ľudia môžu vyhrážať, že vás vyoutujú, čím vás chcú donútiť niečo urobiť alebo sa snažia nad vami získať kontrolu. Ak sa to stane, hľadajte podporu u ľudí, ktorým dôverujete. Coming out je rizikom dovtedy, kým môže mať negatívne dôsledky na váš život. Vyoutovanie môže súvisieť aj s diskrimináciou a násilím, s ktorých riešením vám môžeme pomôcť aj v našej inPoradni. Dôležité je tiež prehodnotiť vaše vzťahy s ľuďmi, ktorí vás zraňujú. Pamätajte, že máte právo byť takými, akými chcete byť, a zároveň byť úprimní vo svojej identite vrátane sexuálnej orientácie a rodu.
Prečo vlastne riskovať coming out? Aké môže mať pozitívne dôsledky?
Medzi pozitívne dôsledky coming outu patria: lepší pocit sebahodnoty a sebaistoty, väčšia čestnosť a integrita o tom, kto ste, nižšia miera úzkosti a strachu, väčšia sloboda sebavyjadrenia a kreativity, pozitívny sebakoncept a dôstojnosť, zdravé a úprimné vzťahy, otvorenosť podpornej komunite, integrácia sexuality s inými aspektmi identity. Viac sa dozviete aj v príbehoch LGBT ľudí o prijatí.
Diskriminácia
Naozaj sú LGBTI+ ľudia diskriminovaní? Nie sú to len výmysly?
Diskrimináciu voči LGBTI+ ľuďom potvrdzujú slovenské prieskumy. Napríklad celoslovenský prieskum Iniciatívy Inakosť z roku 2022 ukázal, že vyše 43 percent LGBTI+ ľudí zažilo diskrimináciu pre svoju orientáciu alebo rodovú identitu. Najčastejšie sa tak deje na verejnosti, v kaviarňach, reštauráciách či baroch, ale aj v škole a v zamestnaní.Aj podľa staršieho prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2017 odpovedalo až 39 % respondentov a respondentiek, že zažili diskrimináciu, z toho 15 % za posledných 12 mesiacov. Takúto skúsenosť mali gejovia, lesby aj bisexuálni ľudia, no najvyššiu mieru zažili transrodové osoby (až 75% oslovených trans mužov a takmer 54% trans žien). Toto všetko potvrdzujú aj útoky na LGBTI+ ľudí v posledných rokoch, ale aj bezprecedentný teroristický útok v októbri 2022 v bare Tepláreň, pri ktorom zomreli dvaja ľudia z LGBTI+ menšiny.
Čo negatívne sa vám môže diať v práci preto, že ste gej, lesba, bi, trans?
LGBTI+ ľudia bývajú obeťami obťažovania alebo diskriminácie v práci, bývajú prepustení pre svoju orientáciu alebo transrodovú identitu alebo sa stretávajú so zamedzením postupu v kariére. Takéto správanie voči nim vyplýva z predsudkov. Pre transrodových ľudí je tiež veľký problém nájsť si prácu počas tranzície. Zákonník práce ani ďalšia legislatíva nestanovujú povinnosť zamestnávateľa zmeniť na požiadanie potvrdenie o zamestnaní v prípade, ak osoba má právne uznaný prepis rodu (to znamená, že majú zmenený rod/pohlavie v občianskom preukaze) a často to závisí od dobrej vôle zamestnávateľa. Podobné ťažkosti majú transrodoví ľudia aj pri získaní upravených vysvedčení a diplomov zo škôl, čo potenciálnym zamestnávateľom prezrádza transrodový status osoby a následne to môže ovplyvniť jej prijate do práce. Obťažovanie alebo diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v práci môžu mať rôzne formy, napríklad:
Je diskriminácia a obťažovanie v práci, ako aj v ďalších oblastiach, zakázaná aj na základe toho, že som gej, lesba, bisexuálny alebo transrodový človek?
Podľa antidiskriminačného zákona je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov aj na základe sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identifikácie (resp. rodovej identity). To znamená, že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity na pracovisku a v zamestnaní je zakázaná. Týka sa to prístupu k zamestnaniu a povolaniu, požiadaviek a podmienok pri prijímaní do zamestnania, odmeňovania, prepúšťania či sexuálneho obťažovania. Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca požadovať ani informácie o jeho sexuálnej orientácii a ďalších osobných údajoch okrem tých, ktoré sú potrebné. Rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou v práci vyžaduje aj zákonník práce. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity je zakázaná aj pri poskytovaní sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a taktiež vo vzdelávaní.
Ako môže vyzerať diskriminácia v práci na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity?
Diskriminácia môže byť priama alebo nepriama. Môže mať tiež formu neoprávneného postihu, teda potrestania za to, že ste nahlásili diskrimináciu alebo formu obťažovania (mobbing, bossing, šikana) vrátane sexuálneho obťažovania. Viac o formách diskriminácie na pracovisku nájdete aj na stránke Ministerstva práce sociálnych a vecí rodiny SR. Konkrétne príklady diskriminácie a obťažovania pri hľadaní zamestnania a na pracovisku:
Čo je diskriminácia na základe rodovej identifikácie?
Diskriminácia na základe pohlavia a rodovej identifikácie (resp. rodovej identity) je zakázaná podľa antidiskriminačného zákona, no v praxi k nej dochádza. Týka sa najmä transrodových osôb, ktoré neprijmú do zamestnania alebo ich prepustia preto, že prispôsobujú svoj vzhľad, telo a správanie rodu, ktorým sa cítia byť, alebo sa neprispôsobujú očakávaným rodovým rolám a tradičným mužským a ženským rodovým stereotypom. Príklad takejto diskriminácie môže byť: V občianskom preukaze máte uvedené mužské pohlavie a žiadate o prijatie do novej firmy. Informujete zamestnávateľa pred začatím práce, že prechádzate tranzíciou a budete sa prezentovať ako žena, a nie ako muž. Váš nový zamestnávateľ vás informuje, že pracovné miesto už nie je k dispozícii z rozpočtových dôvodov. Neskôr zistíte, že na danú pozíciu prijali inú osobu.
Čo je diskriminácia na základe sexuálnej orientácie?
Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je nerovnaké zaobchádzanie s osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie v porovnaní s tým, ako sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii. Týka sa najmä gejov, lesieb a bisexuálnych ľudí. Podľa prieskumu Európskej agentúry pre základné práva malo až 27 % ľudí, ktorí sa identifikovali ako LGB, v posledných 12 mesiacoch problémy pri hľadaní práce a/alebo v práci preto, že majú inú sexuálnu orientáciu. Príklad diskriminácie na základe sexuálnej orientácie na pracovisku: Na základnej cirkevnej škole prepustili učiteľku preto, že žije s inou ženou, a údajne by mohla “dávať zlý príklad deťom”. Muža prepustili zo zamestnania, pretože bol “zženštilý” a klienti sa na to sťažovali.
Vysmievajú sa mi v práci, že mám zženštilé pohyby, že som gej. Ako to mám potlačiť, je to moja vina?
Ak sa cítite diskriminovaní alebo obťažovaní na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity na pracovisku:
Podala som sťažnosť na to, že ma v práci diskriminujú, lebo som lesba. Kolegovia sa mi vyhýbajú a ohovárajú ma, čo mám robiť?
V tomto prípade môže ísť o tzv. neoprávnený postih, ktorý je tiež podľa antidiskriminačného zákona zakázaný. Neoprávnený postih sa vyskytuje vtedy, keď niekto podá sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, alebo ako svedok či svedkyňa pomáha s vyšetrovaním diskriminácie, a následne sa s ním či s ňou z dôvodu tejto sťažnosti zaobchádza negatívne zo strany ostatného zamestnanectva alebo zo strany zamestnávateľa. Takéto odplatné správanie sa môže prejavovať vo forme ohovárania, ignorovania a vynechávania obete z kolektívu, negatívneho hodnotenia výkonu, udelenia menej žiaducich pracovných úloh, prehnanej kontroly či neposkytnutia potrebných podkladov k práci.Aj keď ste podali sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, môžete podať sťažnosť aj za neoprávnený postih. Ako sa podávajú sťažnosti, sa dozviete nižšie, alebo môžete kontaktovať našu inPoradňu.
Neprijali vás do zamestnania, odmietli vám dať benefity alebo ste stratili prácu z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a prejavu? Čo všetko môžete urobiť?
Ak si myslíte, že ste diskriminovaná/diskriminovaný na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,
V práci mi nadriadený povedal, že ma nemôže povýšiť, lebo som gej a klientom by sa to nepáčilo. Robí si tiež posmešky z mojej chôdze. Čo mám robiť?
Predtým, ako budete konať, naštudujte si etický kódex alebo interné smernice vašej firmy. Zistite, či sa v nich nachádzajú aj ustanovenia a opatrenia, ako riešiť diskrimináciu na pracovisku na základe sexuálnej orientácie (alebo rodovej identity). Ak takú politiku zamestnávateľ nemá, treba sa odvolať na antidiskriminačný zákon. Ak máte obavy, že nadriadený sa vám po podaní sťažnosti pomstí, dôležité je vedieť, že aj neoprávnený postih je diskrimináciou. Zvážte nasledovné kroky: Začať môžete tým, že poviete osobe, ktorá vás obťažuje či diskriminuje, aby prestala, lebo je vám to nepríjemné a neželáte si to. Snažte sa byť čo najjasnejší. Napríklad povedzte: „Je mi veľmi nepríjemné, keď ma ponižujete pred ostatnými, prosím, nerobte to.“ Keď to neprestáva, mali by ste danej osobe napísať, čo si neželáte, aby robila, a aké kroky podniknete, keď neprestane. Zatiaľ si zbierajte akékoľvek písomné a iné dôkazy o jej konaní. Napríklad môžete napísať: „Vaše narážky na to, že ma nemôžete povýšiť, lebo sa správam ako žena, považujem za diskrimináciu a obťažovanie. Ak v tom budete pokračovať, podám oficiálnu sťažnosť nadriadenému.“ Uveďte dátum a list podpíšte. Nechajte si kópiu a odovzdajte list osobe, ktorá vás diskriminuje, pred svedkom či svedkyňou. Ak nič z vyššie spomenutého nefunguje, oznámte takéto správanie svojmu nadriadenému alebo personálnemu oddeleniu vo vašej organizácii. Skontrolujte, či má organizácia proces riešenia problému – mediáciu alebo je možné podať neformálnu sťažnosť, ktorej výsledkom môže byť napríklad pokarhanie zamestnanca/zamestnankyne a nariadenie školenia v problematike. Dôležité je o tom, čo sa vám deje, s niekým hovoriť.V súvislosti s diskrimináciou na pracovisku máte právo podať zamestnávateľovi aj oficiálnu sťažnosť. Ten je povinný na ňu bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a upustiť od konania, ktoré diskrimináciu spôsobuje. Sťažnosť by mala obsahovať:
Na pohovore mi povedali, že spĺňam kritériá na pozíciu, ale keď zistili, že môj diplom je v mužskom rode, a teda, že som transrodová osoba, následne mi prišlo vyrozumenie, že ma neprijali. Môžem sa nejako brániť?
Okrem sťažnosti zamestnávateľovi (opísanej vyššie) vyplýva možnosť podať sťažnosť aj zo zákona o službách zamestnanosti, a to v súvislosti s právom na prístup k zamestnaniu. Ide o situáciu, keď dôjde k diskriminácii na základe rodovej identity alebo sexuálnej orientácie v inzerátoch alebo pri pracovnom pohovore. Sťažnosť sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je na ňu povinný bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upozorniť zamestnávateľa, aby upustil od protiprávneho konania a odstránil jeho následky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce prijímajú sťažnosti každý pracovný deň v celom rozsahu pracovného času.Sťažnosť možno podať:
Prepustili ma z práce, keď sa môj nadriadený dozvedel, že som lesba. Na sťažnosť zamestnávateľ nereagoval. Kam sa ešte môžem obrátiť?
Ak zamestnávateľ porušil zákaz diskriminácie, môžete to oznámiť podnetom na inšpektorát práce. Podnet, respektíve oznámenie môžete podať poštou, e-mailom, osobne alebo telefonicky do záznamu. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, má možnosť vášho zamestnávateľa pokutovať až do výšky 200 000 EUR. Podnet môže podať aj bývalá zamestnankyňa alebo zamestnanec do dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru a môže byť podaný aj anonymne. Ak chcete podať podnet, resp. oznámenie na zamestnávateľa, v podaní je potrebné uviesť:
Čo môžem robiť, ak ma kolega/kolegyňa v práci slovne napadne, urazí ma pred inými kolegami/kolegyňami a použije vulgarizmy, ktoré súvisia so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou?
Takéto konanie môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne ublíženie na cti. V takom prípade je riešením podať podnet na priestupkové konanie. Priestupok možno nahlásiť na polícii, ktorá ho objasní a na rozhodnutie postúpi obvodnému úradu. Pre úspech podania je ideálne mať svedkov alebo listinné dôkazy (napríklad e-mail). Páchateľovi hrozí pokuta do 33 EUR alebo do 255 EUR. Ak by sa takéto útoky a diskriminácia z jeho alebo jej strany aj naďalej opakovali, a ak by mali dané výroky pre vás akúkoľvek negatívnu dohru, máte možnosť podania civilnej žaloby o ochranu osobnosti, prípadne žiadať aj o náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch. Môže sa totiž stať, že na základe útokov prídete o prácu. Takouto žalobou sa môžete domáhať najmä toho, aby dotyční prestali neoprávnene zasahovať do vášho práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa vám poskytlo primerané zadosťučinenie. V niektorých prípadoch vyššie spomínaného správania je možné hovoriť aj o trestnom čine ohovárania, avšak podmienky, ktoré by ho preukázali, sú nastavené veľmi prísne. Trestným činom sú aj verbálne nenávistné prejavy, ktoré zahŕňajú aj hanobenie na základe sexuálnej orientácie. Viac informácií o verbálnych nenávistných prejavoch a online nenávisti nájdete nižšie. So spísaním podnetu na priestupkové konanie alebo žaloby o ochranu osobnosti vám pomôžeme aj v našej inPoradni.
Moju sťažnosť na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity zamestnávateľ a inšpektorát práce zamietli. Ako sa ďalej brániť?
Ak sa neuspokojíte s riešením, ktoré nasledovalo napríklad po podaní sťažnosti, alebo ak sa rozhodnete takúto sťažnosť nepodať, máte možnosť obrátiť sa na súd antidiskriminačnou žalobou. Môžete sa najmä domáhať, aby ten, kto sa diskriminácie dopustil, upustil od svojho konania (teda napríklad prestal s obťažovaním alebo s inými diskriminačnými praktikami), a ak je to možné, aby napravil protiprávny stav (napríklad umožnil osobné ohodnotenie, ak zamestnanec spĺňa podmienky v porovnaní s inými zamestnancami a nedostal ho pre svoju sexuálnu orientáciu či identitu) alebo poskytol primerané zadosťučinenie (napríklad sa ospravedlnil). Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, napríklad ak by bola znížená vaša dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie, môžete sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Osobitosťou je v tomto prípade obrátené dôkazné bremeno, ktoré je na strane zamestnávateľa. To on musí preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. So spísaním žaloby na súd vám pomôžeme aj v našej inPoradni.
Čo robiť, ak ma kolega/kolegyňa fyzicky napadne, pretože som gej, lesba, bi alebo transrodový človek?
Ak ide o ľahšie ublíženie na zdraví, môže ísť o priestupok. Ak by v rámci diskriminácie či obťažovania došlo k fyzickému útoku, je to už vec na riešenie pre políciu či orgány činné v trestnom konaní. Trestné oznámenie sa môže týkať napríklad ublíženia na zdraví. Ak ublíženie súviselo s vašou sexuálnou orientáciou, môže sa k tomu pripojiť osobitný motív. Rozumie sa ním spáchanie trestného činu aj z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Aj ťažšie formy sexuálneho obťažovania, ako znásilnenie a sexuálne násilie sú závažným trestným činom. V prípade potreby vám môžeme pomôcť spísať trestné oznámenie v našej inPoradni.
Ako reagovať, ak vám kolega alebo kolegyňa povie, že je gej, lesba, bi, trans?
Coming out v práci nie je pre LGBTI+ ľudí ľahká vec, keďže si nie vždy môžu byť istí, ako firma alebo spolupracovníci či spolupracovníčky zareagujú na ich slová. To aj napriek tomu, že viaceré pracoviská začínajú postupne vo zvýšenej miere rešpektovať a prijímať LGBTI+ zamestnankyne a zamestnancov. Niekedy kolegovia a kolegyne nevedia, čo povedať a ako správne zareagovať. Existuje pritom viacero možností, ako kvír ľuďom prejaviť, že sú vítaní, a aj viacero takých, ktoré radšej nehovoriť:
Ako by mali reagovať zamestnávatelia, aby predchádzali diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity?
Dôležité je, aby v riadení od najvyšších až po najnižšie pozície vládla taká kultúra a také hodnoty, podľa ktorých je diskriminácia na pracovisku a v zamestnaní neakceptovateľná. Iba tak možno jej výskyt účinne obmedziť. Čo môžu zamestnávatelia robiť:
Ako by mali reagovať zamestnávatelia, aby predchádzali diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity?
Áno, je. A podľa antidiskriminačného zákona je zakázané. Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom môže byť narušenie dôstojnosti osoby. Sexuálne obťažovanie tiež vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie a pre jeho obeť ide, pochopiteľne, o nežiaduce správanie. Príklady:
Aké ďalšie organizácie môžem kontaktovať, keď sa mi deje neprávosť?
Poškodené osoby alebo svedkovia a svedkyne diskriminačného zaobchádzania majú možnosť obrátiť sa aj na ďalšie inštitúcie. Síce sa im nemusí vždy podariť zabezpečiť nápravu v konkrétnom prípade, avšak je dôležité, aby boli tieto inštitúcie informované o prípadoch diskriminácie, čo môže prispieť k zlepšeniu situácie v tejto oblasti na Slovensku. Ide predovšetkým o verejného ochrancu práv, ktorý má okrem iného právo podávať podnety na ústavný súd v prípadoch diskriminácie v oblasti základných práv a slobôd a prešetriť takéto konanie. Kontaktovať môžete aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré poskytuje bezplatnú právnu pomoc obetiam diskriminácie. Podať podnet môžete na ich stránkach.
Informácie pre rodičov
Moje dieťa mi povedalo, že je gej/lesba/bisexuálny/transrodový človek a ja neviem, čo robiť.
Zistenie, že vaše dieťa je lesba, gej, bisexuál/ka či transrodové dievča alebo transrodový chlapec môže byť pre vás prekvapením. Mnoho rodičov chce v takejto situácii svoje dieťa podporiť, ale nevie ako a má otázky. Prvý krokom je pamätať na to, že vaše dieťa je tým istým človekom, ktorým bol aj predtým, než ste sa dozvedeli o jeho alebo jej sexuálnej orientácii či rodovej identite. Ak sa s vami vaše dieťa podelilo o túto informáciu, je to veľký krok. Povedalo vám to, pretože chce žiť svoj život otvorene a úprimne tak, ako každé iné dieťa. Môžete potrebovať čas na to, aby ste sa informovali a vzdelali v tom, čo potrebujú LGBTI+ ľudia a čo to znamená. A to je v poriadku. Viac informácií nájdete napríklad v našej brožúre Informácie pre rodičov LGBTI+ ľudí. Prečítať si môžete aj príbehy rodín, ktorým sa dieťa zdôverilo, že patrí k LGBT+ menšine, si môžete aj v knižke Niečo ti chcem povedať. Napísal ju kolektív rodičov zo Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí.
Som rodič LGBT+ dieťaťa. Čo je dôležité vedieť?
Dôležité je, aby ste so svojím dieťaťom neprestali komunikovať a pripomínať mu, že ho ľúbite, rešpektujete a že ste osobou, s ktorou môže hovoriť, dôverovať jej a nemusí sa báť. Väčšina uznávaných vedcov a vedkýň zaoberajúcich sa psychickým zdravím sa v súčasnosti prikláňa k vysvetleniu, že sexuálna orientácia a rodová identita sa bez ohľadu na to, či je vaše dieťa heterosexuál, gej, lesba, bisexuál či transrodový človek, formujú ešte pred narodením. Byť gejom, lesbou, bisexuálom alebo transrodovým človekom nemá nič spoločné s tým, ako ste svoje dieťa vychovávali. Neobviňujte sa preto.
Moje dieťa mi povedalo, že patrí k LGBT+ ľuďom. Ako sa o tom máme rozprávať?
Komunikácia je dobrá vec, a to najmä tá rešpektujúca, pri ktorej si obe strany načúvajú. Odporúčame, aby ste najprv premýšľali o svojich vlastných pocitoch, ktoré sa vám spájajú s tým, že je vaše dieťa kvír. Nájdite si informácie, vzdelávajte sa. Keď sa cítite pripravená/pripravený na rozhovor, nájdite tiché miesto v súkromí a urobte si na seba čas. Dajte svojmu dieťaťu vedieť, že si uvedomujete, že niektorí ľudia môžu byť gejovia, lesby alebo bisexuálni, tak ako iní môžu byť hetero. Ak si myslíte, že vaše dieťa môže byť trans, dajte mu vedieť, že chápete, že rod (pohlavie), ktoré osoba cíti vnútri, nie je vždy v súlade s rodom (pohlavím), ktoré je navonok ich tela. Ak mu dáte najavo, že ho rešpektujete, nech je akékoľvek, a otvorene sa o tom porozprávate, môže to pre dieťa znamenať veľkú zmenu a pomoc. Pamätajte však, že nie všetky deti sú hneď pripravené hovoriť, netlačte ich do toho. Dôležité je, aby vedeli, že sa na vás môžu obrátiť vtedy, keď budú pripravené.
Ešte je len tínedžer/ka. Ako si môže byť stopercentne istý/istá, kto ho/ju priťahuje?
Niektorí rodičia robia chybu v tom, že si nesprávne myslia, že ak sa ich dieťa ešte nesprávalo podľa toho, čo cíti (čiže nemalo vzťah a sex s rovnakým pohlavím, respektíve v prípade trans detí nezačalo prispôsobovať svoj prejav alebo oblečenie tomu, čo cíti), nemôže v skutočnosti naisto vedieť, že je LGBT+ človekom. Vezmime si príklad 15-ročného chlapca, ktorého priťahujú dievčatá. Ak si je stopercentne istý, že je heterosexuál, nikto mu nebude hovoriť, aby to ešte zvážil, kým nebude mať prvý sex s dievčaťom. Ľudia automaticky akceptujú, že vie, že má rád dievčatá. Podobné je to pre 15-ročného chlapca, ktorého priťahujú iní chlapci. Pozná svoje pocity tak, ako každý iný, a to, či tieto pocity fyzicky vyjadruje, v skutočnosti nie je pre pochopenie a akceptovanie jeho sexuality relevantné. Absolútne neodporúčame žiadne pokusy dieťa “liečiť” a vodiť na rôzne “terapie” v snahe zmeniť jeho cítenie, pretože to na ňom môže zanechať doživotné negatívne psychické následky. Ak sa chcete porozprávať ako rodičia o týchto témach, môžete nás kontaktovať v našej inPoradni.
Kamarátka sa mi zdôverila s tým, že je lesba. Ako mám reagovať?
To, že kamarátka je lesba, vás mohlo prekvapiť, ale mali by ste vedieť, že je to ten istý človek, ako predtým. V nasledujúcom článku uvádzame 10 vecí, ktoré môžete urobiť, keď vám kamarát alebo kamarátka oznámia: „Som gej, lesba, bi, či trans človek..“. Veríme, že vám pomôžu zistiť, ako reagovať. S akoukoľvek ďalšou otázkou sa môžete obrátiť aj na nás v inPoradni.
Vzťahy
Ako vyzerajú vzťahy LGBTI+ ľudí?
Aj títo ľudia môžu mať a majú rodiny. Páry rovnakého pohlavia tvoria silné a milujúce vzťahy. Na Slovensku však ani napriek dlhoročným snahám nie sú právne uznané. Stále viac lesbických a gejských párov vychováva aj deti, a to napriek legislatíve, ktorá to oficiálne neumožňuje. Mnoho LGBTI+ ľudí má podporu svojich biologických rodín alebo rodín, ktoré si vytvorili s priateľmi a priateľkami a milovanými ľuďmi. Všetko, čo je vytvorené láskou, tvorí rodinu. Výsledky prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2022 medzi LGBTI+ ľuďmi ukázali, že:
Aké problémy zažívajú páry rovnakého pohlavia najčastejšie?
Za najväčšie aktuálne problémy, ktoré ovplyvňujú kvalitu, a teda aj spokojnosť vo vzťahu, LGBTI+ ľudia podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť označili v najväčšej miere nemožnosť navzájom po sebe dediť (70,7% opýtaných) a nemožnosť uzavrieť partnerstvo (54,5%). Ako problém vnímajú takéto páry aj skutočnosť, že si nemôžu adoptovať deti (43,6%) a že musia tajiť svoj vzťah pred rodinou a blízkymi (40,6%). Drvivá väčšina opýtaných v prieskume uviedla, že by si želala mať možnosť uzavrieť s partnerom alebo partnerkou manželstvo (61,3% opýtaných).V prípade problémov v partnerskom vzťahu nás môžete kontaktovať v inPoradni.
Ja som vyoutovaný a partner nie, tlačí ma do toho, aby sme vzťah tajili. Čo mám robiť?
Rôzne fázy coming outu sú bežným problémom v gejských a lesbických vzťahoch. Táto situácia je stresujúca pre oboch partnerov - ten, ktorý je úplne vyoutovaný pred rodinou a priateľmi, sa môže cítiť nedocenený, a ten, ktorý vyoutovaný nie je, sa môže cítiť pod tlakom alebo nepochopený. Rôzne stupne otvorenosti o svojej orientácii môžu partnerstvo ohrozovať. Menej vyoutovaný partner môže zažívať aj menej citlivosti voči svojim pocitom od druhého partnera. Vyoutovaný partner môže pociťovať nelojálnosť zo strany druhého partnera preto, že nechce byť otvorenejší voči iným ľuďom. Vedie to k tomu, že pár nemôže byť úplne slobodný na verejnosti a obmedzujú sa aj miesta, na ktoré môžu chodiť spolu. Hrozí, že sa pri rozdieloch medzi partnermi stratí empatia. Čakanie na to, kedy bude partner otvorenejší, môže byť frustrujúce. Môže vám to tiež pripomenúť časy, keď ste svoju orientáciu tajili aj vy. Čo sa týka vášho partnera, dáva zmysel, že potrebuje určitý čas a nechce sa unáhliť. Pravdepodobne cíti úzkosť z toho, že stratí podporu rodiny a priateľov a potenciálne tiež, že stratí vzťah s vami. Dôležité je komunikovať. Povzbudením je, že keď sa dostanete na rovnakú úroveň otvorenosti, váš vzťah to môže len posilniť a zlepšiť. Obaja musíte riadiť svoju osobnú a vzťahovú integritu. Najdôležitejšie pre oboch partnerov alebo partnerky je, aby boli trpezliví a aby prejavili dobrú vôľu vo vzťahu k sebe. So vzťahovými problémami s coming outom sa môžete obrátiť aj na našu inPoradňu v rámci psychologického poradenstva.
V poslednom čase sa len hádame. Môže to byť preto, že sme ženy? Ako si skvalitniť vzťah?
Určite to nie je spôsobené tým. Niektoré veci sa nikdy nezmenia, aj keď sú partneri či partnerky rovnakého pohlavia. Niektoré môžu byť špecifické. Komunikácia je to najdôležitejšie, čo treba vedieť vo vzťahu zvládnuť. Je dôležité, aby ste otvorene, úprimne a pokojne hovorili o svojich pocitoch. Skrývať to, ako sa cítite, komunikovať nahnevane alebo hovoriť svojej partnerke to, čo si myslíte, že chce počuť, môže vzťahu uškodiť. Úprimnosť a otvorenosť v komunikácii vám umožní lepšie sa spoznať, riešiť problémy a urovnávať nezhody. Hoci istá miera nedorozumení alebo hádok sa objavuje v každom vzťahu, ignorovanie problémov vás od seba vzďaľuje. Ak je niečo, o čom chcete hovoriť – povedzte to. Ak si neviete vo vzťahu rady, môžeme vám pomôcť aj v našej inPoradni
Je možné na Slovensku uzavrieť manželstvo alebo registrované partnerstvo?
Nie je to možné. Páry rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku právne uznané, napriek tomu, že väčšina z nich si podľa prieskumov praje mať možnosť uzavrieť manželstvo alebo registrované partnerstvo. Podľa Občianskeho zákonníka môže byť váš partner alebo vaša partnerka považovaná za blízku osobu. To má vplyv napríklad na kontext právnych dôsledkov - ako blízka osoba môžete odoprieť voči svojmu partnerovi či partnerke vypovedať na súde alebo polícii. Toto opatrenie však nerieši iné pálčivé oblasti, napríklad oblasť dedenia alebo poskytovania zdravotníckych informácií. Napriek neexistencii právnej úpravy je možné situácie vznikajúce v partnerskom živote riešiť čiastočne v niektorých oblastiach.
Prieskum Inakosti v minulosti ukázal, že väčšina gejských alebo lesbických párov nevyužíva právne nástroje na zabezpečenie svojho vzťahu. Ak sa tak deje, najviac využívajú splnomocnenia na úradoch, čo patrí ku každodennému životu, a taktiež testament. Vôľa zabezpečiť svoj vzťah je však u týchto párov prítomná, a to predovšetkým vo veciach, ktoré sa týkajú zdravia a dedenia. Až 59 percent opýtaných z prieskumu Inakosti z roku 2022 uviedlo, že zákonom uznané životné partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia považujú za TOP prioritu. Aj keď sa vám zdá, že na ošetrenie právnych vecí je čas, alebo to nie je až také nutné, odporúčame vám predsa len sa poistiť pre nepriaznivé obdobie.
V ktorých krajinách v Európe sa môžem zobrať alebo registrovať svoje partnerstvo? A bude mi to na Slovensku platiť?
Registrované partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia zaviedlo ako prvé Dánsko v roku 1989. Manželstvo párov rovnakého pohlavia bolo prvýkrát umožnené v Holandsku v roku 2001. V súčasnosti v rámci Európy uznáva manželstvá aj pre páry rovnakého pohlavia 21 krajín a postupne pribúdajú. Medzi nimi sú napríklad Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Malta, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia a ďalšie. Životné alebo registrované partnerstvá uznávajú napríklad Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko či Slovinsko. Ak si chcete zobrať partnera/partnerku z krajiny Európskej únie, ktorá uznáva manželstvá alebo životné partnerstvá, môžete tak urobiť v danej krajine alebo v krajinách, ktoré manželstvá alebo partnerstvá uznávajú. Takýto zväzok však bude platiť len v daných krajinách. Slovensko by malo uznať niektoré práva, vrátane práva na pobyt pre partnera, ktorý je občanom štátu EÚ, ktorý manželstvá alebo partnerstvá uznáva. Ak ste obaja zo Slovenska, môžete sa ísť zosobášiť do viacerých krajín, v ktorých je právne uznané manželstvo pre gejské a lesbické páry. Na Slovensku vás však za manželov alebo manželky úrady považovať nebudú.
Mám partnerku z Nového Zélandu, kde sme sa zobrali. Má právo na pobyt na Slovensku ako moja rodinná príslušníčka?
Slovenská republika prebrala smernicu, ktorá občanom Únie a ich rodinným príslušníkom umožňuje voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. V praxi to znamená, že na území Slovenska môžu získať právo na pobyt rodinného príslušníka manželia alebo manželky a partneri alebo partnerky občanov všetkých ostatných krajín Únie. Platí to aj naopak - manželia alebo manželky občanov a občianok Slovenska majú toto právo vo všetkých ostatných krajinách Únie. Avšak ak je vaša manželka alebo manžel rovnakého pohlavia občiankou alebo občanom krajiny mimo EÚ, nemajú na území SR právo na pobyt. Naopak manželia/partneri, resp. manželky/partnerky občanov a občianok všetkých ostatných krajín Únie (prípadne EHP a Švajčiarska) áno. Fakt, či ich domovská členská krajina Únie uznáva alebo neuznáva zväzky párov pohlavného pohlavia, pritom nezohráva žiadnu rolu. Na slovenské súdy sa v tejto veci obrátili už viaceré páry a v súčasnosti o nej rozhoduje Ústavný súd SR. Ak potrebujete v tomto smere poradenstvo, obráťte sa na nás v inPoradni.
Sme dvaja muži, partneri, žijeme spolu päť rokov. Môžeme si na Slovensku adoptovať/osvojiť dieťa?
Naše zákony to neumožňujú. Zo staršieho prieskumu Iniciatívy Inakosť pritom vyplynulo, že až 54 % gejských a lesbických párov plánuje mať dieťa. Podľa zákona o rodine si môžu osvojiť maloleté dieťa len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Výnimočne si môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba. Gejské a lesbické páry si teda spoločne adoptovať dieťa nemôžu, a to ani v prípade, ak má jeden z partnerov/partneriek páru rovnakého pohlavia biologické maloleté dieťa. Nemôže tak medzi nimi vzniknúť právny vzťah. V praxi to vedie k množstvu byrokratických prekážok, napríklad pri odvoze dieťa k lekárovi/lekárke, vo vzťahu k škole, ktorú dieťa navštevuje, alebo pri úmrtí partnera/partnerky, ktorý je biologický rodič.To, či si bude môcť dieťa osvojiť jednotlivec, teda vyššie spomínaná osamelá osoba, posudzuje súd. Jednou z podmienok, ktorú musia ľudia splniť pred žiadosťou o adopciu, je zapísanie do zoznamu žiadateľov. Rozhodujú o tom určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Sexuálna orientácia žiadateľa nie je posudzovaným kritériom, a preto by ani nemala byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele priamo zakazuje diskrimináciu pri osvojení dieťaťa na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Súd skúma najmä to, či ide o osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a na osvojenie má zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Takisto či je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a či spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Problémom je, že osamelým osobám zverujú dieťa súdy len ojedinele. Ak na úrade zistia, že takáto osoba žije v domácnosti s partnerom/partnerkou rovnakého pohlavia, už vlastne nie je osamelá, a zároveň môžu úlohu zohrať aj predsudky. Na osvojenie teda dieťa nemusia odporučiť. Preto sa často stáva, že záujemcovia o osvojenie dieťaťa musia vyslovene klamať o svojej situácii. Ak máte ďalšie otázky o tejto téme, obráťte sa na nás v inPoradni.
Sme lesbický pár a chceli by sme mať dieťa. Môžeme na Slovensku podstúpiť umelé oplodnenie?
Nie. Slovenské zákony umožňujú umelé oplodnenie len zosobášeným párom, nevydaté ženy ho absolvovať nemôžu. Možné to však je v okolitých krajinách, napr. v Rakúsku alebo v Českej republike.
Môj partner má biologické dieťa, ale ja nemám rodičovské práva. Ako sa dá takáto situácia zabezpečiť?
Rodičovské práva má len jeden partner alebo partnerka, zvyčajne biologický rodič. V praxi to môže viesť k viacerým problémom, keď má dieťa v starostlivosti práve partner alebo partnerka bez rodičovských práv, napríklad pri odvoze dieťaťa k lekárovi či lekárke, do školy a pod. Čiastočne je možné tieto situácie riešiť prostredníctvom splnomocnení. Pomôže tiež, ak najprv pôjdete s dieťaťom obaja partneri (alebo obe partnerky) spolu a vysvetlíte situáciu v škole, u lekára, prípadne v iných prostrediach. V prípade, že potrebujete riešiť otázku rodičovských práv, obráťte sa na našu inPoradňu.
Kedy je najlepšie povedať dieťaťu, že ste gej alebo lesba?
Urobiť coming out dieťaťu vo vašej rodine je vo všeobecnosti lepšie skôr ako neskôr. Mladšie deti totiž ešte neboli natoľko vystavené negatívnym kultúrnym informáciám o homosexualite a sexuálnej orientácii a bývajú otvorenejšie voči akceptácii inakosti v porovnaní s tínedžermi alebo mladými dospelými. Tí už môžu byť zasiahnutí homofóbiou a homonegativitou. Keď ste pripravená/pripravený povedať dieťaťu, tínedžerovi alebo mladému dospelému o svojej orientácii, urobte tak osobne a dajte im vekovo primerané informácie. Ak majú ťažkosti túto informáciu prijať, dajte im čas a porozumenie. Povedzte im, že ste k dispozícii, ak by mali otázky alebo ak budú z tejto témy pociťovať úzkosť. Tiež môžu mať obavy, že vaša inakosť ovplyvní ich život, že budú šikanovaní alebo môžu mať obavy o vlastnú sexualitu. Uistite ich, že na ich sexuálnu orientáciu nemá ta vaša žiaden vplyv a že si sami určia, ako budú narábať s informáciou, ktorú ste im dali. Ak sa potrebujete poradiť, ako s deťmi alebo mladými ľuďmi komunikovať o svojej LGBTI+ identite, obráťte sa na našu inPoradňu.
Vzdelávanie a škola
Stretávajú sa LGBTI+ ľudia v škole so šikanou?
Áno. Až 43 % LGBTI+ ľudí v prieskume Iniciatívy Inakosť z roku 2022 uviedlo, že v škole zažilo homofóbnu alebo transfóbnu šikanu, teda šikanu založenú na tom, že patrili k LGBTI+ menšine. Mnohí ľudia zažívali šikanu na základných, stredných aj vysokých školách. Ide o dlhodobé, opakované verbálne či fyzické ubližovanie človeku zo strany jednotlivca alebo skupiny. Môže ísť o spolužiakov, ale aj o učiteľov. Šikana je obyčajne namierená voči človeku, ktorý je v niečom výrazne odlišný ako zvyšok skupiny (napr. sa odlišuje sexuálnou orientáciou, rodovou identitou). Dôsledky homofóbnej alebo transfóbnej šikany môžu byť nasledovné:
V škole mi nadávajú, že som teploš, a strkajú ma do chrbta na veľkej prestávke. Je to šikana?
Áno, je. Homofóbna a/alebo transfóbna šikana môže zahŕňať fyzické, ale aj psychické násilie zo strany skupiny alebo jednotlivca. Je často namierená na tých, ktorí sa nevedia brániť. Obeťami môžu byť chlapci aj dievčatá. Čo ju odlišuje od iných foriem šikany, je jazyk, ktorý sa pri nej používa. Slová ako buzerant, homosexuál, divný, babský pupok, lesba sa používajú znevažujúcim spôsobom. V niektorých mladých kolektívoch sa aj slová “gej” alebo “lesba” používajú v ponižujúcom kontexte ako prídavné mená, ktoré opisujú veci alebo ľudí bez spojitosti so skutočnou homosexuálnou orientáciou. Medzi prejavy homofóbneho obťažovania a šikanovania zaraďujeme:
Ako sa mám brániť v situácii, keď ma šikanujú v škole preto, že som gej, lesba, bi, transrodový človek? Dá sa vôbec niečo v danej situácii robiť?
Áno, dá. V prvom rade myslite na svoju bezpečnosť. Nereagujte na násilníka, ak je to možné, prejdite okolo a ignorujte ho / ju. Ľudia šikanujú preto, lebo chcú vidieť, ako zareagujete, snažia sa vás zarmútiť, aby sa oni sami cítili lepšie. Reagovanie môže viesť v horšom prípade až k tomu, že vás táto osoba fyzicky napadne. Je pochopiteľné, že v takýchto situáciách cítite hnev, úzkosť alebo strach. Ak je to možné, počas priamej interakcie so šikanujúcou osobou sa snažte z tela vypustiť napätie. Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite (aspoň trikrát). Uvoľnite plecia, stojte priamo, vyrovnane, používajte pokojný, jasný, vyrovnaný hlas. Naznačte tomu, kto vás šikanuje, že nad vami nemá moc. Skúste sa tak správať aj vtedy, keď sa sebaisto necítite. Povedzte dotyčnému človeku, nech prestane. Môžete povedať: „Neobťažuj ma. Moja sexuálna orientácia / rodová identita nemá s tebou nič spoločné. Nechaj ma.“ Ak sa šikanovanie deje online, nereagujte naň. Ak už reagovať chcete, pošlite napríklad dotyčnému súkromnú správu, že vás obťažuje a má prestať, lebo to nahlásite. Je vhodné si zaznamenať správy či komentáre, aby ste mali o šikanovaní dôkaz. Niekedy sa deje aj to, že daná osoba nevie o tom, že patríte k LGBTI+ menšine alebo si nie je vedomá, že vám ubližuje. Niekedy pomôže, ak jej vysvetlíte, že vám jej slová a správanie ubližujú. Ani vaši kamaráti si nemusia uvedomovať, že keď hovoria, že je niečo také „teplošské“, môže vás to raniť. Skúste reagovať napríklad takto: „To, čo si povedala, mi ublížilo. LGBTI+ identita je síce mojou súčasťou, ale neskladám sa len z nej. Mohli by sme sa o tom porozprávať, aby si mi viac rozumela?“V neposlednom rade je dôležité o šikanovaní nemlčať a obrátiť sa na niekoho, komu dôverujete, aby vám pomohol ju riešiť. Môže to byť napríklad školská psychologička, triedna učiteľka, dobrý kamarát či kamarátka, ale aj rodičia. V prípade, že máte problémy so šikanou v škole, môžete sa obrátiť aj na nás v inPoradni.
Moje dieťa v škole šikanuje učiteľka, pretože je transrodové. Môžem sa niekde sťažovať?
Keď sa vaša sťažnosť týka školy, mali by ste sa najprv snažiť vyriešiť situáciu rozhovorom s danou učiteľkou. Oznámte jej, že vášmu dieťaťu ubližuje, vysvetlite jej situáciu a požiadajte ju, aby sa tak prestala správať. Nemusí byť jednoduché dotyčnú osobu konfrontovať, preto je vhodné urobiť to za prítomnosti podpornej osoby, či už niekoho z ďalších učiteľov alebo psychologičky či riaditeľa/ky. Ak sa situácia nezmení k lepšiemu, môžete následne sťažnosť smerovať na riaditeľa/riaditeľku školy. Je dobré si pred podaním sťažnosti prečítať školský poriadok či vnútorné smernice školy, ktoré sa týkajú problematiky šikanovania a zákazu diskriminácie. V sťažnosti sa na tieto body môžete odvolať, prípadne poukázať na to, že chýbajú. Sťažnosť by mala obsahovať opis šikanujúcej a diskriminačnej situácie, mená zodpovedných ľudí a žiadosť o riešenie situácie. Navrhnúť môžete aj konkrétne opatrenia, ktoré by podľa vás mali byť prijaté. Ak ani potom nie ste spokojná s riešením, môžete podať sťažnosť zriaďovateľovi školy alebo Štátnej školskej inšpekcii (ŠŠI). Sťažnosti na riaditeľov/riaditeľky základných a stredných škôl v oblasti výchovy, vzdelávania a pedagogického vedenia prešetruje a vybavuje výlučne ŠŠI. Takéto sťažnosti treba zasielať príslušným školským inšpekčným centrám, ktoré sa nachádzajú vo všetkých krajoch. Postup na podávanie sťažností a podnetov na štátnu školskú inšpekciu je opísaný na stránke ŠŠI.Podnet môžete podať aj na miestne príslušného zriaďovateľa školy, ktorým je buď obec, krajský školský úrad alebo úrad samosprávneho kraja. Tie by mali kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. So spísaním sťažností a podnetov vám môžeme pomôcť aj my v inPoradni, prípadne môžeme byť prítomní pri takom rozhovore.
Čo by mali urobiť učitelia, učiteľky a školy pre zastavenie a prevenciu homofóbnej šikany?
Homofóbne a transfóbne posmešky a pomenovania treba vždy odsúdiť. Školy by mali mať vypracované stratégie proti šikanovaniu a riadiť sa nimi. Najdôležitejšia vec, ktorú môže učiteľský zbor urobiť, je snažiť sa vytvoriť pozitívnu, otvorenú a tolerantnú atmosféru v triede, v ktorej sa o záležitostiach týkajúcich sa mladých ľudí diskutuje s rozvahou. Odpoveď na homofóbnu šikanu by nemala byť len reaktívna a krátkodobá. Ako učiteľ/učiteľka sa vyhnite nasledovnému:
Sexuálne zdravie
Môžete mi povedať viac o bezpečnom sexe? Chceli by sme mať s partnerom sex, ale bojíme sa, že sa nakazíme pohlavnou chorobou.
Hoci existuje viacero sexuálne prenosných ochorení, ktoré sú rizikové, hovoriť budeme najmä o ochrane pred vírusom HIV. Nakaziť sa týmto vírusom môžete tak, že sa jeho určité množstvo dostane z tela nakazenej osoby do vášho krvného obehu. Keď máte napríklad sex s druhým mužom, musíte byť opatrný pri krvi, ejakuláte alebo predejakuláte. Keď máte sex so ženou, musíte byť opatrná, pokiaľ ide o krv alebo vaginálny sekrét a tekutinu. Ak budete sexuálne aktívni, najbezpečnejšia vec, ktorú môžete urobiť, je príslušne sa chrániť. Používajte preto kondómy, či už tie na penis alebo tie vaginálne. Robte tak aj pri orálnom sexe. Rôzne sexuálne aktivity nesú rôzne riziká v závislosti od toho, ako jednoducho sa spomenuté tekutiny (krv, semeno, vaginálny sekrét alebo predejakulát) dostanú dovnútra tela. Najrizikovejší je análny sex. Ak začínate s niekým vzťah a plánujete spolu sexuálne žiť, mali by ste sa dať obaja otestovať na HIV, prípadne aj ďalšie sexuálne prenosné choroby. Dôležité je tiež porozprávať sa o rizikovosti vašich predchádzajúcich sexuálnych kontaktov. Ak potrebujete ďalšie informácie, napíšte nám do inPoradne.
Môžu sa nakaziť HIV len gejovia?
Nie. Vírus HIV sa prenáša cez výmenu telesných tekutín a môže sa ním nakaziť ktokoľvek, bez ohľadu na rod a sexuálnu orientáciu.
Kde sa môžem dať testovať na HIV a iné sexuálne prenosné choroby?
Takýto test vám na vyžiadanie môže spraviť všeobecný lekár, gynekológ, urológ alebo súkromné laboratórium, no bude to spoplatnené. Otestovať sa však dá aj zadarmo a anonymne. Takéto testovanie je na Slovensku v Národnom referenčnom centre pre HIV/AIDS a HIV Check Pointe v Bratislave. V ostatných častiach Slovenska je bezplatné vo väčšine Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Odkaz na ich úplný zoznam nájdete nižšie. Ak má v sebe niekto vírus HIV, môže infikovať druhých ľudí hneď potom, ako k jeho infikovaniu došlo. Testy pritom pozitivitu v tom čase ešte nemusia preukázať. Preto je dôležité, aby ste mali chránený styk s inými ľuďmi, hoci bol váš test na HIV (zatiaľ) negatívny.
Cez anonymné testy zistili, že mám HIV. Čo mám robiť?
V súčasnosti sa dá pri dobre nastavenej liečbe predĺžiť život s vírusom HIV o desiatky rokov. Preto je dobré, aby ste navštívili odborných lekárov, ktorí sa venujú liečeniu pacientov/pacientok, ako ste vy. Informácie, ako postupovať a čo robiť, nájdete aj na webovej stránke HIVAIDS.sk nižšie. Ak by ste potrebovali ďalšie informácie, napíšte nám do našej inPoradne.
Psychické zdravie
Trpia LGBTI+ ľudia psychickými problémami často?
Rôzne výskumy ukazujú, že LGBTI+ ľudia môžu mať v porovnaní so všeobecnou populáciou vyššiu mieru psychických ťažkostí. V prieskume Inakosti z roku 2022 až 73 percent opýtaných LGBTI+ ľudí zažilo úzkosti, 68 percent depresie, 57 percent uviedlo, že mali alebo majú problém s poruchou príjmu potravy a 26 percent odpovedalo, že majú skúsenosť so sebapoškodzovaním. Jednou z príčin zhoršeného mentálneho zdravia, úzkostí a depresií u LGBTI+ ľudí môže byť homofóbia / homonegativita. Nielenže niektorí bojujú s homonegativitou namierenou proti sebe (tzv. internalizovaná homonegativita), ale stretávajú sa s ňou aj v škole, v práci, doma aj v širšej spoločnosti od ostatných ľudí. Ďalšie príčiny prehlbovaného smútku, beznádeje či strachu sú nedostatok socializácie, izolovanosť od iných LGBTI+ ľudí, nepodpora rodiny a blízkych, stres z coming outu, vnímanie samého seba ako bezcenného, diskriminácia, nedostatok osobných či vzťahových vzorov, náročné prežívanie sexuality aj záležitosti okolo prípadnej infekcie HIV. Ak trpíte depresiami a úzkosťami, môžete sa na nás obrátiť v rámci osobného poradenstva, kde preberieme možnosti zlepšenia vášho psychického zdravia a poskytneme vám aj bezplatnú psychoterapiu. Takisto pre vás máme k dispozícii kontakty na LGBTI+ priateľských psychológov/psychologičky a psychiatrov/psychiatričky.
Násilie
Aké formy násilia zažívajú LGBTI+ ľudia?
LGBTI+ ľudia sa stretávajú pravdepodobne so všetkými formami násilia, ktoré poznáme, a to práve v súvislosti s tým, že patria do menšiny. Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2022 zažívajú LGBTI+ osoby napríklad obťažujúce správanie, verbálne či neverbálne útoky, fyzické aj sexualizované násilie. Napríklad 44 percent z tých, ktorí sa s násilím stretli, mali skúsenosť s fackami, 31 percent zažilo ničenie osobných vecí a takmer 60 percent ich zažilo agresívne gestá. V odpovediach sa často objavovali aj kopance, sácanie a trasenie, a takmer 10 percent opýtaných zažilo aj znásilnenie. Nadávky (napríklad “buzerant”), prípadne útočné a ohrozujúce komentáre si vypočulo takmer 75 percent opýtaných.Na Slovensku sa tiež v októbri 2022 udial teroristický čin pred barom Tepláreň, pri ktorom zomreli dvaja nevinní ľudia, ktorí patrili do LGBTI+ menšiny. Aj to dokazuje, že násilie vyplývajúce z nenávisti ku kvír ľuďom dokáže zájsť až k tomu najhoršiemu.
Napadli ma na ulici a kričali na mňa, že som buzerant. Je možné podať trestné oznámenie?
Ak došlo k fyzickému útoku, takýto skutok by mala prešetriť polícia a orgány činné v trestnom konaní. Ak útok súvisel s tým, že ste LGBTI+ osobou, mohlo ísť aj o tzv. trestný čin z nenávisti. Má dva základné znaky: prvý je ten, že ide o kriminálny čin na základe trestného zákona. Druhý, že násilník si vyberie cieľ s chránenou charakteristikou. V prípade LGBTI+ ľudí ide o fyzické násilie, zneužívanie, obťažovanie na základe skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity. Trestné činy z nenávisti sú často reakciou na to, čo napadnutá osoba reprezentuje, v tomto prípade gejov, lesby, bisexuálnych alebo transrodových ľudí, pričom útočník nemusí mať negatívne pocity vo vzťahu ku konkrétnej obeti. Príkladom môže byť: Bitka chlapca na školskom ihrisku za to, že sa hrá s dievčatami. Napadnutie dvoch chlapcov, ktorí sa pobozkali. Sexuálne obťažovanie, nežiaduce dotyky, napr. v šatni, kde sa mladí ľudia prezliekajú. Vo vašom prípade sa trestné oznámenie môže týkať napríklad ublíženia na zdraví. Ak ublíženie súviselo s vaším pohlavím alebo sexuálnou orientáciou, môže sa k tomu pripojiť osobitný motív. Rozumie sa ním spáchanie trestného činu aj z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. V prípade potreby vám v inPoradni môžeme pomôcť napísať trestné oznámenie, resp. vás môžeme sprevádzať na výsluch na políciu, keďže podľa trestného poriadku ako obeť trestného činu máte právo mať pri výsluchu dôverníka či dôverníčku.
V škole učiteľka napísala na tabuľu, že som sodomita, a že všetci buzeranti by sa mali liečiť. Je to trestné?
Vo vašom prípade môže ísť o nenávistný prejav (hate speech). Takýto prejav je typický tým, že aktívne rozširuje nenávistné posolstvá o osobe alebo skupine, podnecuje alebo ospravedlňuje násilie, diskrimináciu, nenávisť alebo predsudky vo vzťahu k osobe alebo skupine. Často tiež vedie k pocitom poníženia a ublíženia. Nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom často podporujú alebo ospravedlňujú homofóbiu či transfóbiu, resp. homonegativitu a transnegativitu - napríklad ak na osobu v škole niekto vykrikuje, že je “buzerant”, prípadne “transka” apod. Z hľadiska trestného zákona môže ísť vo vašom prípade o podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Pod tento trestný čin spadá aj podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb pre sexuálnu orientáciu. Hrozí pri ňom trest odňatia slobody až na tri roky.Ak sa potrebujete poradiť, ako v podobnom prípade postupovať, môžete sa obrátiť aj na našu inPoradňu.
Nadávajú mi na internete, lebo patrím k LGBTI+ menšine. Čo mám robiť?
LGBTI+ ľudia sú na internete a sociálnych sieťach častým terčom verbálnych útokov alebo kyberšikanovania. Podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) publikovaného v roku 2024 vidia takmer dve tretiny respondentiek a respondentov z LGBTI+ menšiny pravidelne útočné komentáre namierené voči nim. Tohto prieskumu sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí z celej EÚ a tiež z Albánska, Severného Macedónska a Srbska. Pri situácii, ktorú opisujete, vám môže pomôcť aj nasledovné:
Môže sa vyskytovať aj v LGBTI+ menšine domáce a partnerské násilie?
Áno. Domáce násilie sa vyskytuje u rôznych skupín ľudí, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo sociálny status. Moc, kontrola a dominancia vo vzťahoch sú zakorenené v každodennom živote spoločnosti, v ktorej existujeme. V prieskume Inakosti z roku 2022 uviedlo až 23 percent opýtaných, že sa stretli s nejakou formou domáceho násilia či už zo strany rodiny alebo partnera / partnerky. U každej tretej osoby, ktorá takéto násilie zažila, súviselo s jej príslušnosťou k menšine. Išlo o fyzické násilie ako facky, bitky, kopance, ďalej ekonomické násilie (vyhadzov z domu, zrušenie vreckového), psychické násilie (krik, nadávky, zosmiešňovanie, nútenie k zmene orientácie), sociálne násilie (neustála kontrola, izolácia od priateľov, znemožnený prístup na internet) a aj sexualizované násilie (obchytkávanie, nútenie do sexu, znásilnenie). Ak ide o partnerské násilie, LGBTI+ ľudia bojujú v porovnaní s heterosexuálnymi pármi aj s niektorými špecifickými výzvami, ktoré môžu v násilie prerásť. Týkajú sa napríklad hrozby, že budú nedobrovoľne vyoutovaní, výbuchov hnevu, ktoré vyplývajú z negatívneho sebavnímania kvôli svojej sexuálnej orientácii, ale napríklad aj diskriminácie v práci a nemožnosti socializovať sa s inými LGBTI+ ľuďmi.
Náboženstvo
Ako môžem zosúladiť moju vieru s tým, že mne blízky človek patrí do LGBTI+ menšiny?
Ak sa dozviete, že váš blízky je LGBTI+ človek, môže byť výzva zvládnuť to v súlade s vaším náboženským presvedčením. Avšak to, že je niekto kvír, nemá vplyv na schopnosť byť morálnym a duchovným o nič viac, ako v prípade heterosexuálov. Mnoho LGBTI+ ľudí je veriacich a aktívnych vo svojich náboženských komunitách. Je na vás, aby ste objavovali, pýtali sa a robili rozhodnutia k zosúladeniu svojej viery so sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou vášho blízkeho. Pre niektorých to znamená prácu na zmene samého seba v rámci svojej komunity, pre iných to, že ju opustia. Ak sa chcete o tejto téme porozprávať viac, môžete nás kontaktovať v inPoradni.
Som veriaci a verím v Boha. Je hriech byť gejom?
Zatiaľ čo mnoho veriacich vrátane cirkevných predstaviteľov si udržiava homofóbne a homonegatívne názory, stále viac ľudí rôznych vierovyznaní dospieva k presvedčeniu, že záleží najmä na tom, aby bol človek dobrý a čestný, a nie na jeho sexuálnej orientácii. Biblia ľudí učí, aby nesúdili druhých a zneužívanie náboženstva na diskrimináciu iných ľudí je treba odmietnuť. Biblia má vyše dvetisíc rokov, v mnohých ohľadoch je historickým dokumentom a produktom doby, v ktorej bola napísaná. Pamätajte, že táto kniha tiež hovorí o tom, že žena je majetkom muža, ako aj o práve mať otrokov, čo už dnes dávno neplatí. Dnešná moderná spoločnosť našťastie viac rozumie vede a sexualite, ako ľudia pred dvetisíc rokmi. Spolu s pokrokom stále viac kongregácií prijíma LGBTI+ ľudí a umožňuje im praktizovať vieru v prijímajúcom a podpornom prostredí. Na Slovensku sa problematike viery a LGBTI+ ľudí venuje aj organizácia SIGNUM – Dúhoví kresťania. V prípade, ak sa potrebujete o tejto téme porozprávať, môžete kontaktovať aj nás v inPoradni.