Viktor je 17-ročný transrodový chlapec z Košíc. Študuje na strednej škole umeleckého priemyslu. Doma podporu necíti. Má partnera, ktorý je tiež transrodový, a vzájomne sa podporujú. Pomáha ako dobrovoľník na PRIDE Košice. Rád cestuje.

Viktor vo svojom príbehu opisuje svoju identitu transrodového genderqueer (rodovo variantného) muža a hovorí aj o tom, že by chcel mať mužské meno v dokladoch, a prečo to za súčasných podmienok nie je možné.


„Ľudia predpokladajú, že ak sa identifikujem ako muž, mal by som chcieť vždy ako muž aj vyzerať. A keď ma vidia robiť veci, ktoré nepokladajú za „mužské“, spochybňujú ma.“


Identifikujem sa ako transrodový a zároveň ako genderqueer muž. Preto nemám problém prezentovať sa feminínne, androgýnne alebo maskulínne. Ako sa cítim v daný deň, tak sa oblečiem a tak idem von. Ak mám chuť dať si šaty, dám si šaty. Cítim, že som tým pre mnohých ľudí veľmi mätúci. Ľudia predpokladajú, že ak sa identifikujem ako muž, mal by som chcieť vždy ako muž aj vyzerať. A keď ma vidia robiť veci, ktoré nepokladajú za „mužské“, spochybňujú ma.

Viktor je 17-ročný transrodový chlapec z Košíc. Študuje na strednej škole umeleckého priemyslu. Doma podporu necíti. Má partnera, ktorý je tiež transrodový, a vzájomne sa podporujú. Pomáha ako dobrovoľník na PRIDE Košice. Rád cestuje.

To sa mi minule stalo aj v škole. Začal som sa obliekať viac feminínne, lebo som sa tak cítil lepšie, a moja učiteľka sa ani nič nepýtala, len opäť začala používať ženské meno, ktoré mám v dokladoch. Situácie, keď vyzerám feminínne, sú pre mňa v poriadku, ale len do momentu, kým si ľudia nemyslia, že som niečo iné ako muž. To je mi nepríjemné, lebo skrátka to ja nie som. Vo svojom okolí mám našťastie aj ľudí, ktorí rozumejú tomu, že moja identita a to, čo si oblečiem, sú dve rozličné veci.


„Ja, moje telo, či to, čo mám v dokladoch, neovplyvňujú nikoho iného okrem mňa.“


Chcel by som používať meno Viktor aj v dokladoch, no na úrade mi meno nechcú zmeniť, pretože nemám záujem o medicínsku tranzíciu – nechcem operácie ani hormonálnu terapiu. Podmienky na zmenu dokladov, ako sú teraz nastavené, ma stavajú do kritickej pozície. Cítim, že som nútený robiť so svojím telom niečo, čo nechcem.

Ja mám vo svojich očiach dostatočný dôvod na zmenu dokladov a nechápem, prečo by som mal meniť svoje telo len preto, že si chcem zmeniť papiere, lebo v mojich očiach ja, ani moje telo, či to, čo mám v dokladoch, neovplyvňujú nikoho iného okrem mňa. Na každom úrade, v kontakte s každou inštitúciou sa musím tváriť, že som niekto, kto nie som, a to je mi nepríjemné. Prekáža mi, že žijem dvojitý život.

Chcem sa zaslúžiť o to, aby sa doklady dali zmeniť na základe žiadosti, bez nutnosti spĺňať podmienky operácií a podobne. Zapájam sa do aktivít tunajšej organizácie a chcem sa podieľať na zmene, ktorú potrebujem. Myslím, že by to uľahčilo život aj mnohým iným ľuďoch.


Viktor hovorí o svojej identite transrodového genderqueer muža a o tom, že ak sa niekto správa nestereotypne, napr. v obliekaní, máme tendenciu spochybňovať jeho prežívanie. Viktor spomína aj princíp sebaurčenia – princíp, na základe ktorého si vo viacerých európskych krajinách (napr. v Dánsku, Írsku či na Malte) môžu transrodoví ľudia zmeniť doklady na základe žiadosti, bez nutnosti podstupovať hormonálnu terapiu či operácie.


Článok vznikol v rámci projektu Increasing of Resilience of the Trans Community in Slovakia s finančnou podporou ILGA-Europe.