Údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie danej osoby sa podľa nášho práva považujú za „citlivé“ a podliehajú osobitným podmienkam spracovania. Zároveň platí, že verejne činné osoby musia zniesť väčšiu mieru kritiky a dohľadu zo strany verejnosti. Samoregulačné organizácie novinárov v demokratických krajinách prijali v posledných desaťročiach základné princípy, ako postupovať v takýchto situáciách.
K základným pravidlám patrí zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, či zákaz podnecovania nenávisti na základe sexuálnej orientácie.
Novinári vo všeobecnosti nesmú zverejňovať informácie týkajúce sa výlučne súkromia dotknutej osoby bez jej súhlasu. Dokonca aj v takom prípade, keď majú súhlas alebo ide o osobu, ktorá už predtým zverejnila svoju sexuálnu orientáciu, je uvádzanie sexuálnej orientácie prípustné, len ak je to relevantné pre príbeh alebo kontext daného článku či reportáže. Napríklad pri výpovedi svedka dopravnej nehody táto informácia nie je relevantná, ale pri svedkovi útoku na LGBT komunitné centrum môže slúžiť na vykreslenie dopadu na členov komunity.
Výnimkou z tohto pravidla je to, ak ide o otázku verejného záujmu. Pod verejným záujmom rozumieme okrem iných aj ochranu základných práv a slobôd alebo ochranu princípov demokratického a právneho štátu, ochranu života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, odhaľovanie alebo prevenciu trestných činov, nečestnosť, závažné pochybenia alebo nespôsobilosť najmä v prípade verejne činných osôb. Novinár alebo novinárka sa teda môže pýtať na sexuálnu orientáciu verejne činnej osoby, len ak je to relevantné pre kontext jeho alebo jej príspevku a je to vo verejnom záujme.
Ak sa pokúsime aplikovať tieto pravidlá na konkrétny prípad otázky redaktora týždenníka Plus 7 dní na premiéra Petra Pellegriniho, ťažko nachádzame relevantnosť k obsahu alebo kontextu rozhovoru. Odôvodnenie šéfredaktorky Kataríny Šelestiakovej, že „líder strany, ktorá prostredníctvom čelných predstaviteľov bojuje proti LGBT a do omieľania otvára marginálne hodnotové otázky, zjavne sa vymedzujúc vo vzťahu k sexuálnym menšinám, by mal zvládnuť otázky týkajúce sa jeho orientácie“, môže spadať pod verejný záujem. Problém je v tom, že v predmetnom rozhovore sa premiéra nepýtali na postoje a kroky jeho strany v oblasti práv LGBTI ľudí. Šéfredaktorka má však právo brániť nezávislosť svojej redakcie pred zásahmi politickej moci, čo však nie je predmetom našej otázky.
Otázka na sexuálnu orientáciu premiéra by mohla byť odôvodnená napríklad v prípade rozhovoru týkajúceho sa postojov a krokov jeho strany alebo vlády v oblasti práv LGBTI ľudí (ak idú proti nim) alebo v kontexte podozrivého a nevysvetleného nadobudnutia majetku počas výkonu verejnej funkcie vďaka transakciám so svojím asistentom.
Ďalšie zdroje: