Zaostávame čoraz viac, na papieri sľubuje Slovensko rovnosť pre všetkých, no realita je iná

Slovensko zaostáva za európskym štandardom ochrany ľudských práv LGBTI+ ľudí. Ako sa vieme v slovenských podmienkach posunúť ďalej a ako nám pri tom vie pomôcť EÚ, nezávislé orgány ochrany práv a mimovládne organizácie? 

Na tému diskutovali v rámci inKonferencie 2024 ústavná právnička a vedkyňa Lucia Berdisová (SAV, TRUNI), verejný ochranca práv SR Róbert Dobrovodský, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radim Dvořák a riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

Hoci Slovensko v ústave zaručuje všetkým občanom a občiankám rovnaké práva a prijalo rôzne ľudskoprávne dohovory, v rovnom prístupe k LGBTI+ ľuďom je v rámci EÚ stále na chvoste. Súčasná vláda v programovom vyhlásení uviedla, že je pripravená riešiť aspoň praktické otázky spolužitia párov rovnakého pohlavia, ako je dedenie alebo nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, no zatiaľ je to len prázdny sľub. A v otázke manželstiev pre všetkých sme sa neposunuli vôbec nikam. 

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský dokonca vníma úmysel niektorých politikov a političiek ešte viac obmedziť práva LGBTI+ ľudí. V praxi sa teda skôr stretáva so snahou, aby sa situácia ešte viac nezhoršovala. „Keď nemôžete parlament prinútiť spraviť pokrok v oblasti práv ľudí, niekedy je potom lepšie, ak sa radšej nič nemení legislatívne,“ hovorí.

S verejným ochrancom práv, teda ombudsmanom, spolupracuje ohľadom práv transrodových ľudí alebo pobytu cudzincov aj Iniciatíva Inakosť. „Vnímam rozdiel v symbolickej rovine oproti predchodkyniam, ale myslím si, že napĺňanie hlavného účelu orgánu, a to je zastupovanie občanov a občianok voči štátnej správe, úplne funguje aj z hľadiska LGBTI+ ľudí,“ vraví riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko. Dobrovodský napríklad nevyvesil dúhovú vlajku a nezúčastní sa ani Pride-u narozdiel od jeho predchodkýň.

Pri niektorých symbolických gestách na podporu LGBTI+ ľudí by však podľa neho mohlo dôjsť k výraznému zhoršeniu komunikácie s parlamentom. „Keby som šiel na Pride, štvrtina parlamentu by mi možno ani nezdvihla telefón v čase, keď s parlamentom diskutujem o tom, aby nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia LGBTI+ ľudí,“ tvrdí.

Na symbolickej rovine sa začala na Slovensku viac angažovať Európska komisia. Pribudli billboardy o rovnosti a predsedníčka komisie Ursula von der Leyen povedala, že ak je niekto rodičom v jednom členskom štáte, je rodičom v každom. 

Mimo snahy zvýšiť akceptáciu v spoločnosti však Európska komisia nemá kompetencie zmeniť legislatívu v sociálnych a rodinných témach v jednotlivých členských štátoch. „Máme predpisy a pravidlá a faktom je, že komisia sa môže pohybovať len v úzko vymedzených mantineloch v rámci kompetencií, ktoré jej dovolia jednotlivé členské štáty,“ vraví zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radim Dvořák. 

Všetko rozhodovanie prebieha najprv od hláv štátov, ktoré určia smer a až potom požiadajú Európsku komisiu o zmenu legislatívneho návrhu. Členské štáty následne v spolupráci s parlamentom daný predpis schvália. Komisia má potom kompetenciu ho uviesť do praxe.

Jedna z kompetencií Európskej komisie je strážiť napĺňanie práva Európskej únie. Keď vidí v členskom štáte, že nerobí dosť, alebo prijal niečo, čo ide proti základným hodnotám EÚ, začne konanie. Ak štát nereaguje, komisia by ho mala zažalovať na Európskom súdnom dvore. 

Podľa právničky Lucie Berdisovej je však problémom to, že základný ľudskoprávny dokument EÚ sa aplikuje len na konanie európskych inštitúcií alebo v prípadoch, ak členské štáty vykonávajú právo únie. EÚ našla právomoc zakročiť napríklad v prípade zásahov do nezávislosti justície v Poľsku zo strany vlády. Lucia však nevidí reálne, že by Európska komisia zažalovala Slovensko za nesplnenie záväzku v ochrane práv LGBTI+ ľudí, napríklad kvôli absencii civilných zväzkov pre páry rovnakého pohlavia.

Dobrovodský dodáva, že niečo také nebude ani v najbližšej dobe možné. „Pokiaľ členské štáty nepustia svoje národné kompetencie, ktoré sú úzko späté s národnou tradíciou, to je oblasť rodinného a civilného práva, tak Európska komisia nebude mať čo žalovať,“ hovorí. 

Podľa Martina Macka je dôležitou úlohou Európskej komisie, aby zabránila aspoň zhoršovaniu štandardu, ktorý Slovensko dosiahlo. „Znamená to pracovať s vládou, aby sa nepresadili zákony, ktoré obmedzujú práva LGBTI+ ľudí. Viaceré už sú avizované. V septembri sa má riešiť školský zákon a obmedzenie prístupu k sexuálnej výchove, a tiež zákaz prístupu mimovládok a kohokoľvek z externého prostredia na školy,“ vysvetľuje. Zákon sa môže využiť aj na zákaz takzvanej propagácie homosexuality, aký je v Maďarsku.

Podľa Martina Macka je základným princípom podpora viditeľnosti LGBTI+ ľudí. „Keď ľudia poznajú niekoho z komunity, majú k nemu aj akceptujúcejší postoj,“ hovorí. Svoje tvrdenie potvrdzuje aj výskumom agentúry NMS. Ten ukázal, že ľudia, ktorí poznajú LGBTI+ osobu, majú väčšiu tendenciu postaviť sa za jej práva.

Ukazujú to aj dáta prieskumu Eurobarometer 2023 zo Švédska a Holandska, kde viac ako 80 percent ľudí pozná LGBTI+ osoby a viac ako 90 percent podporuje ich práva. Na Slovensku podpora rovnosti stúpla z 31 percent na 35 percent a podľa prieskumu agentúry AKO pre Inakosť až 46 percent ľudí je za civilné manželstvá (sobáš na úrade) párov rovnakého pohlavia. „Pýtali sme sa aj na životné partnerstvá. Keď sme (v otázke) uviedli, že inštitút nesie so sebou nielen práva, ale aj povinnosti, stúpla podpora na 59 percent,“ dodáva Macko. 

Lucia Berdisová hovorí, že ľuďom, ktorí sa venujú právam LGBTI+ ľudí by pomohol pocit bezpečia. „Pomáha sieťovať sa s druhými. Keď sa začnete opúšťať, druhí vás môžu potiahnuť. Je dôležité opakovane nenechať situácie len tak. Ak už aj v inštitúciách chýba ľudskoprávnosť, nech je v nich aspoň ľudskosť,“ uzatvára.

inKonferenciu organizuje Iniciatíva Inakosť s cieľom podporiť odbornú a vecnú debatu o postavení LGBTI+ ľudí a prispieť tak k ich akceptácii a zrovnoprávneniu v spoločnosti. Štvrtý ročník konferencie sa uskutočnil vďaka podpore Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Veľvyslanectva Francúzskej republiky na Slovensku, Johnson & Johnson, Slovak Parcel Service, Freshfields a Euractiv.