Ficova novela ústavy nás môže dostať z EÚ a priblížiť k Rusku. KDH sa musí rozhodnúť, či v tom chce vláde asistovať

Bratislava, 26. máj 2025

Už na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína 27. mája, sa má rozhodovať o zásadnej zmene Ústavy SR. Vláda Roberta Fica ju verejne prezentuje ako ochranu „národnej identity“ – najmä cez zavedenie dvoch pohlaví do ústavy. V skutočnosti ide o premyslený a nebezpečný návrh, ktorý by vláde umožnil ignorovať európske právo a medzinárodné dohovory, cenzurovať školstvo, vedu a kultúru, obmedziť adopcie a oslabiť ochranu detí, žien a ľudí so zdravotným znevýhodnením. Je to útok na právny štát, ktorý môže Slovensko odkloniť od EÚ a priblížiť ho k autoritárskym režimom ako v Rusku. O osude novely a budúcom smerovaní krajiny rozhodnú aj hlasy opozičných poslancov a poslankýň z KDH a Kresťanskej únie. 

Novela o dvoch pohlaviach je novela o právach nás všetkých 

Hoci vláda komunikuje zmenu ústavy najmä cez zavedenie dvoch pohlaví, novela má oveľa širší dosah. LGBTI+ ľudia v nej slúžia len ako zástupný terč. Skutočný zámer je oveľa hlbší – oslabiť demokratické brzdy a uvoľniť si ruky pre selektívne uplatňovanie zákonov a záväzkov.

Ako upozorňuje Roman Samotný z Iniciatívy Inakosť, LGBTI+ ľudia sú v tejto debate len nástrojom – zámienkou na presadenie širšieho zámeru. „Je pre nás nesmierne únavné byť opäť využívaní ako zásterka. Ako zástupný problém, ktorý má prekryť skutočný cieľ – posilnenie moci tých, ktorí dnes vládnu.“

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry MNFORCE z mája 2025 významná časť verejnosti nemá jasnú predstavu o tom, čo novela znamená. Až 30 % Slovákov nevie posúdiť spoluprácu opozície s vládou na jej schválení a 38 % nevie, či by v budúcich voľbách podporilo stranu, ktorá by za návrh hlasovala. „Táto informačná hmla nie je náhoda – je to zámer. Vláda tému rámcuje úzko a účelovo, aby sa vyhla skutočnej diskusii o dôsledkoch,“ upozorňuje Samotný.

Ako vysvetľuje právnička Katarína Batková z Via Iuris, novela prináša zmeny v piatich oblastiach, pričom tou najzásadnejšou je zavedenie prednosti Ústavy SR nad právom EÚ a medzinárodnými zmluvami. „Pod rúškom ochrany národnej identity sa zavádza možnosť selektívne ignorovať európske pravidlá – vždy, keď sa to politicky hodí. Týka sa to tém ako život, rodina, verejná morálka, jazyk, kultúra, vzdelanie či veda. Princíp nadradenosti európskeho práva sme ako štát dobrovoľne prijali vstupom do EÚ. Jeho oslabenie nie je len nekonzistentné, ale aj nebezpečné. Podkopáva to dôveru v Slovensko ako členský štát EÚ,“ vysvetľuje Batková.

Dôsledky pocítia najmä zraniteľné skupiny – deti, ženy, ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí môžu prísť o medzinárodné garancie svojich práv. Ak Slovensko prestane byť viazané dokumentmi ako Dohovor o právach dieťaťa či Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, stratí sa právna istota a možnosť domáhať sa ochrany na medzinárodnej úrovni. „Novela nie je o ochrane hodnôt, ale o oslabovaní práv tých, ktorí ochranu najviac potrebujú. Medzinárodné dohovory poskytujú záchranné siete pre ľudí, ktorí už dnes zápasia so systémom,“ upozorňuje Andrea Madunová z Belasý motýľ o. z. a v mene Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím, ktoré združuje 18 organizácií naprieč rôznymi typmi postihnutí. „Ak novela prejde, štát už nebude viazaný tieto štandardy dodržiavať – a zodpovednosť voči najslabším sa môže rozplynúť.“

Slovensku za tento krok reálne hrozia právne následky zo strany EÚ. Európska komisia môže ako reakciu podať žalobu a uložiť Slovensku pokuty, ktoré môžu dosiahnuť milióny eur.

Novela je len začiatok - otvára dvere k ďalším útokom na demokraciu

Nejde o izolovanú zmenu. Ak novela prejde, stane sa precedensom, ktorý umožní prijímať ďalšie zákony obchádzajúce demokratické štandardy. Vágne formulácie, ako napríklad slovo „najmä“, otvárajú priestor na rozšírenie výkladu pojmu „národná identita“ na nové oblasti bez kontroly.

Druhou zásadnou zmenou, ktorú novela prináša, je zásah do obsahu vzdelávania. Témy, ktoré sa budú môcť vyučovať na školách, budú po novom podmienené súladom s hodnotami ústavy – teda tým, ako ich aktuálna politická moc vyloží. „Novela zásadne mení to, čo sa bude môcť učiť na slovenských školách. V praxi to znamená, že štát bude môcť selektívne určovať, ktoré témy sú prípustné a ktoré nie. Školy sa tak môžu stať miestom ideologického dohľadu. V prvom rade bude záležať na štátnej ideológii, bezpečnosť detí bude druhoradá, a preto je táto novela nič viac ako legislatívno-ideologický nástroj namierený proti slovenským deťom,“ vysvetľuje David Púchovský z iniciatívy Hoaxy a podvody.

Zároveň bude podľa návrhu potrebný výslovný súhlas rodičov na akúkoľvek tému nad rámec osnov. Výsledkom môže byť, že z tried vymiznú oblasti, ktoré sú pre mladých ľudí kľúčové – sexuálna výchova, duševné zdravie, zdravie a prevencia, klimatická kríza či kritické myslenie.

Iniciatíva Hoaxy a podvody sa dlhodobo venuje mediálnemu vzdelávaniu a prevencii rizikového správania. V rámci workshopov na školách po celom Slovensku prinášajú do výučby témy, ktorým sa pedagógovia často nevenujú – ako napríklad prevencia šikany, rizikové výzvy na sociálnych sieťach, kybernásilie či ochrana duševného zdravia. „Vieme o konkrétnych prípadoch, kde takéto extrémne situácie viedli k samovražde dieťaťa. Ak štát obmedzí prístup k týmto témam, reálne tým zvyšuje riziko ohrozenia životov slovenských detí,“ varuje Púchovský.

Jednou z oblastí, ktorú má novela chrániť v mene „národnej identity“, je aj kultúra. „Táto vláda od začiatku jasne ukazuje, že nemá záujem o slobodnú, kritickú a otvorenú kultúru. Vymieňa vedenia inštitúcií potichu a bez odbornej diskusie, podfinancováva nezávislé projekty, mešká s dotáciami a zvyšuje tlak na ideologickú poslušnosť. Kultúra nie je dekorácia režimu – je to zrkadlo spoločnosti. Skutočným nebezpečenstvom je, keď sa ústava začne používať ako trhací kalendár, do ktorého si ktokoľvek pretlačí čokoľvek, čo ide proti spoločnému dobru a slobode tvorby,“ hovorí Veronika Němcová z platformy Otvorená kultúra.

Hovoria, že chránia rodinu. V skutočnosti jej škodia.

Jednou z navrhovaných zmien v ústave je prísne vymedzenie toho, čo štát považuje za rodinu. Podľa návrhu si dieťa môžu osvojiť výlučne manželia alebo výnimočne jednotlivec – čím sa de facto vylučujú všetky ostatné životné situácie, v ktorých dnes deti vyrastajú. „Rodina má byť o bezpečí, stabilite a láske – nie o tom, či dvaja dospelí majú sobášny list. Štát by nemal rozhodovať, ktorá rodina je tá pravá,“ upozorňuje Roman Samotný z Iniciatívy Inakosť.

Osobitne zasiahnutí ústavnou zmenou budú transrodoví a intersex ľudia, ako aj ich blízki. „Táto novela sa dotýka samotnej podstaty toho, kto sme. Chce nám hovoriť kým sme, a kto už byť nesmieme. Znamená, že transrodoví a intersex ľudia – vrátane mladých, ktorí si ešte len hľadajú samých seba – budú z ústavy vymazaní. A s nimi aj ich rodiny. Ak dnes nemáme šancu, zajtra už nebudeme mať ani nádej,“ hovorí Liberty Simon, členka Ligy za duševné zdravie.

Tlak na rodiny však nekončí pri legislatíve. „Stigmatizácia, neistota a právne zneisťovanie prispievajú k zhoršovaniu psychického zdravia mladých ľudí. Najmä LGBTI+ mládež sa čoraz častejšie stretáva s úzkosťou, depresiou či pocitmi vylúčenia. Politické odkazy, ktoré spochybňujú ich dôstojnosť, môžu mať reálne dôsledky na ich životy,“ upozorňuje Ľudmila Jakubíková, programová riaditeľka Ligy za duševné zdravie.

KDH môže rozhodnúť, či Slovensko ostane súčasťou Západu

O tom, či novela prejde, rozhodne aj postoj poslancov a poslankýň KDH a Kresťanskej únie. Bez ich hlasov ústavná väčšina vláde chýba. KDH zatiaľ avizovalo podporu, čím sa ocitlo pred historickým rozhodnutím, ktoré otestuje jeho hodnotovú dôveryhodnosť.

V hre totiž nie je len podpora konkrétneho legislatívneho návrhu, ale aj širší signál o tom, akým smerom sa Slovensko vydá – či zostane pevnou súčasťou demokratického a právneho rámca Európskej únie, alebo sa začne vzďaľovať smerom k modelom, ktoré oslabujú nezávislosť inštitúcií a právny štát.

KDH sa dlhodobo hlási k ukotveniu Slovenska v Európskej únii, čo robí ich prípadnú podporu spomínanej novely obzvlášť prekvapivou. Tento postoj neostáva bez odozvy ani medzi ich voličmi. Podľa aktuálnych dát agentúry MNFORCE až 57 % voličov KDH váha, alebo rovno odmieta v budúcnosti podporiť stranu, ktorá by sa na schválení tejto ústavnej zmeny podieľala. Ide tak nielen o otázku hodnotového ukotvenia, ale aj o reálne politické riziko.

Rovnaká otázka však stojí aj pred stranami v koalícii. Hlas, ktorý sa vo verejnom priestore profiluje ako garant proeurópskeho smerovania Slovenska, bude musieť ukázať, či tento záväzok dokáže naplniť aj v rozhodujúcich momentoch.

„Pred 21 rokmi Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Pre väčšinu ľudí to bol historický krok správnym smerom. Napriek kultúrno-etickým názorovým rozdielom, ktoré medzi sebou máme, by nás malo spájať jedno – že chceme patriť na Západ. Dnes ale hrá Ficova vláda nebezpečný vabank. Táto novela ústavy nie je len právna úprava. Je to zásadná zmena, ktorá môže ovplyvniť budúcnosť našej krajiny na celé generácie. Ak teraz budeme ticho, otvárame dvere postupnému rozkladu demokracie a odchodu z európskeho spoločenstva,“ upozorňuje Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine.

Podľa Štasselovej, strana Smer vie síce vyhrávať voľby, ale nevie vládnuť krajine. Týmto návrhom teraz útočí na základné hodnoty, snahou definovať samú seba ako pseudo-obrancu konzervatívnych hodnôt. Je našou povinnosťou brániť demokraciu a základné hodnoty, na ktorých Slovensko stálo už pri vstupe do európskych a transatlantických štruktúr. Ich obrana je našou spoločnou zodpovednosťou – naprieč politickými tábormi, názorovými rozdielmi aj osobnými príbehmi.

Zástupkyne a zástupcovia občianskej verejnosti preto v pondelok 26. mája o 18:00 organizujú verejný protest Živá reťaz za Slovensko v Európe. Zhromaždenie sa začne pred Zastúpením Európskej komisie na Palisádach 29, odkiaľ ľudia vytvoria živú reťaz až k budove parlamentu. „Pôjde o symbolické spojenie Európy so Slovenskom a jasný signál, že budúcnosť tejto krajiny má zostať na Západe – nie na periférii autoritárnych režimov. Slovensko je Európa, nie Rusko,“ uzatvára Roman Samotný.