Ústavný súd pomenoval medzeru v zákonoch, napraviť ju má parlament

Bratislava, 15. október 2026

Ústavný súd SR nevyhovel návrhu 33 poslankýň a poslancov týkajúcemu sa postavenia párov rovnakého pohlavia (PL. ÚS 5/2024). V písomnom odôvodnení však konštatoval, že súčasný právny stav „vykazuje systémový deficit ochrany rodinného života párov rovnakého pohlavia“ (bod 68). Vzájomná pomoc a ekonomická solidarita týchto párov sú podľa súdu „ponechané výlučne na faktickú dobrovoľnosť, bez možnosti domáhať sa ochrany prostredníctvom súdu“ (bod 65). Nápravu súd nariadiť nemôže. Je to podľa neho úloha parlamentu.

Prečo súd návrhu nevyhovel

Návrh vznikol v spolupráci s Iniciatívou Inakosť a poslankyne a poslanci ho podali v máji 2023. Napadol ustanovenia zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Súd 23. septembra 2026 rozhodol, že problém nespočíva v napadnutých ustanoveniach, ale v tom, čo v právnom poriadku chýba. Ide podľa neho o „legislatívnu nečinnosť“ (bod 100). Súd však „nemôže […] autoritatívne nariadiť prijatie ani určiť konkrétnu podobu absentujúcej právnej úpravy“ (bod 103).

„Rozhodnutie rešpektujeme. Pre páry je sklamaním, lebo sa pre ne zatiaľ nič nemení. Odôvodnenie je však dôležité. Ľudia, ktorí spolu roky žijú, starajú sa o seba v chorobe a splácajú spolu hypotéku, nemôžu za seba navzájom prevziať zodpovednosť aj pred zákonom. Ústavný súd potvrdil, že ide o medzeru v zákonoch, ktorá sa dotýka konkrétnych ľudí. Formu ochrany si štát vybrať môže. Nemôže si však vybrať, že neurobí nič,“ uviedol Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť.

Čo súd v odôvodnení pomenoval

Stabilné páry rovnakého pohlavia sa podľa súdu nachádzajú „v porovnateľnej situácii s manželmi aspoň v tých oblastiach, kde právna úprava sleduje ochranu vzájomnej solidarity, starostlivosti a majetkového zabezpečenia“ (bod 74). Z práv, ktoré prináša manželstvo, nie sú vylúčené preto, že by sa ho rozhodli neuzavrieť, ale preto, že im ho právny poriadok neumožňuje. Takéto vylúčenie je podľa súdu „úzko späté so sexuálnou orientáciou dotknutých osôb“ (bod 64). Konkrétne dopady podľa súdu:

Dedenie: manželka alebo manžel má postavenie dediča, ktoré je „stabilné, predvídateľné a nezávislé od dodatočných podmienok“. Partnerka alebo partner rovnakého pohlavia musí svoje postavenie preukazovať, a aj tak je slabšie a neisté (bod 77).
Pozostalostné dôchodky: páry v dlhodobom spolužití čelia podobnému sociálnemu riziku ako manželia (bod 89) a deficit sa „najvýraznejšie prejavuje práve v situáciách sociálneho rizika, kde má právny poriadok poskytovať ochranu najintenzívnejšie“ (bod 94).
Starostlivosť: partnerka alebo partner môže „fakticky zabezpečovať starostlivosť a podporu v rovnakej miere ako manžel“, zákon im však postavenie rodinného príslušníka nepriznáva (bod 98).

„Súd návrhu nevyhovel, ale v odôvodnení povedal to podstatné. Právny poriadok neposkytuje párom rovnakého pohlavia rámec, v ktorom by mohli svoj rodinný život chrániť. Súd zároveň jasne uviedol, že ochrana manželstva neznamená, že zákonodarca môže na ochranu iných foriem rodinného života úplne rezignovať. Ľudskoprávnu legislatívnu medzeru nemôže súd podľa jeho názoru vyplniť sám, konať má preto parlament prijatím potrebnej legislatívy. Súd tiež pripomenul, že jeho úlohou je vykladať ústavu väčšmi v súlade s požiadavkami rovnosti než s požiadavkami demokratickej popularity,“ uviedla Lucia Berdisová, expertka na ústavné právo a spoluautorka podania.

Súd potvrdil, že definícia blízkej osoby v Občianskom zákonníku umožňuje zahrnúť aj páry rovnakého pohlavia, a na tento výklad sa páry môžu odvolávať. „Plnohodnotnú zákonnú ochranu to však nenahradí. Žiadne plnomocenstvo nezaručí vdovský ani vdovecký dôchodok a závet, ako upozornil aj súd, nemusí vždy existovať,“ uviedla Dominika Patzko, právna poradkyňa inPoradne Iniciatívy Inakosť.

„Pre páry sa teda zatiaľ nič nemení. Naďalej im preto odporúčame urobiť aspoň to, čo je v súčasnosti možné: spísať si plnomocenstvá pre rôzne životné situácie ako aj vyhotoviť si závety. V inPoradni s nimi pomáhame. V minulom roku sa na inPoradňu v súvislosti s úpravou spoločnej životnej situácie obrátilo 25 párov,“ dodala Patzko.

Viaceré z párov opísali situácie v zdravotníckych zariadeniach, keď im personál bez osobitného plnomocenstva odoprel poskytnúť informácie o zdravotnom stave partnera/ky, alebo umožniť účasť na rozhodovaní o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Páry rovnakého pohlavia tiež mimoriadne citlivo vnímajú ujmu, ktorá im vzniká v oblasti sociálneho zabezpečenia (rôzne druhy dávok, možnosť vziať si voľno v práci pri sprevádzaní alebo zabezpečovaní starostlivosti o chorého partnera/ky a podobne). Viaceré páry rovnakého pohlavia zastupuje Inakosť na súdoch, nielen pri vymáhaní ich jednotlivých práv, ale aj vo veci uznania ich v zahraničí uzavretého manželstva po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-713/23 Jakub Cupriak-Trojan a Mateusz Trojan proti Wojewoda Mazowiecki.

Čo ďalej

Nález sa nijako nevyjadruje k ostatnej novele Ústavy SR č. 255/2025 Z. z., ktorú parlament schválil 26. septembra 2025. Novela zaviedla aj zvrchovanosť v otázkach národnej identity, pod ktoré zaradila tzv. kultúrno-etické otázky, ktoré sú však otázkami ľudskoprávnymi. Tiež určila, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec a že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy, a zároveň pozdvihla na ústavnú úroveň obmedzenie osvojenia na manželské páry a len výnimočne osamelé osoby. Tieto zmeny priamo zasahujú do života dúhových rodín a transrodových ľudí a ich súlad s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska spochybnila odborná verejnosť aj inštitúcie, napríklad Benátska komisia. Európska komisia v súvislosti s novelou vedie voči Slovensku konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement), ktoré je v predsúdnej fáze. Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu nevyplýva, že by novela ústavy akokoľvek bránila parlamentu prijať zákonnú ochranu párov rovnakého pohlavia. Tým, že novela nebola súčasťou uvažovania ústavného súdu, môžeme dospieť k záveru, že novela nijako nezmenila ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z ústavy a medzinárodného a európskeho práva.
Pokračujeme v strategickej litigácii, vrátane konaní pred všeobecnými súdmi, správnymi súdmi a Európskym súdom pre ľudské práva. „Toto konanie pred ústavným súdom bolo jedným z krokov našej dlhodobej stratégie,“ dodala Dominika Patzko.

Vybrané citáty z nálezu PL. ÚS 5/2024

Ústavný súd SR 23. septembra 2026 nevyhovel návrhu 33 poslankýň a poslancov týkajúcemu sa postavenia párov rovnakého pohlavia. V odôvodnení však pomenoval medzeru v zákonoch, ktorú môže zaplniť len parlament.

Vyberáme kľúčové pasáže v doslovnom znení s číslom bodu odôvodnenia. Pod každou je vysvetlenie, ktoré je výkladom Iniciatívy Inakosť.

Celý text

1. V zákonoch chýba ochrana párov rovnakého pohlavia

„Ak sa však zákon o rodine posudzuje v širšom systémovom kontexte, teda spolu s absenciou akéhokoľvek alternatívneho právneho statusu pre páry rovnakého pohlavia, vzniká systémovo relevantný deficit úpravy v podobe medzery v právnej úprave. Tento deficit spočíva v tom, že stabilné páry rovnakého pohlavia sú fakticky vylúčené z rodinnoprávnej ochrany, hoci ich vzťahy môžu napĺňať znaky rodinného života podľa čl. 19 ústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 17 paktu.“ (bod 68) „Zásadnou je skôr skutočnosť, že právny poriadok súčasne neposkytuje žiadny alternatívny právny rámec umožňujúci párom rovnakého pohlavia dosiahnuť primerané právne uznanie a ochranu ich rodinného života.“ (bod 100) „V dôsledku toho sú dva z najdôležitejších prejavov rodinného života – vzájomná pomoc blízkych osôb a ekonomická solidarita – ponechané výlučne na faktickú dobrovoľnosť, bez možnosti domáhať sa ochrany prostredníctvom súdu.“ (bod 65)

Čo to znamená: Páry rovnakého pohlavia majú súkromný a rodinný život rovnako ako páry opačného pohlavia. Žijú ako rodiny, zdieľajú domácnosť, starajú sa o seba a spolu hospodária. Slovenské právo však párom rovnakého pohlavia neponúka žiadny inštitút, v ktorom by svoj vzťah mohli právne upraviť: ani manželstvo, ani registrované partnerstvo, ani žiadnu inú formu, ktorá by ich chránila ako páry. Súd to označil za medzeru v právnej úprave.

To, čo manželom zaručuje zákon, napríklad vzájomnú vyživovaciu povinnosť, potom závisí u párov rovnakého pohlavia len od dobrej vôle. Ak tá zlyhá, právne nemožno tieto partnerské morálne záväzky starostlivosti nijako vymáhať. Pretože na rozdiel od manželských párov nemajú a nemôžu mať zákonom uznanú právnu formu.

2. Prečo sú páry z týchto práv vylúčené

„Páry rovnakého pohlavia teda nie sú z práv vyplývajúcich z manželstva vylúčené iba preto, že sa rozhodli manželstvo neuzavrieť, ako niektorí ľudia v partnerských vzťahoch s osobou opačného pohlavia, ale preto, že im právny poriadok vstup do tohto statusu vôbec neumožňuje. Takéto vylúčenie má statusový charakter a je úzko späté so sexuálnou orientáciou dotknutých osôb.“ (bod 64) Stabilné páry rovnakého pohlavia sa podľa súdu nachádzajú „v porovnateľnej situácii s manželmi aspoň v tých oblastiach, kde právna úprava sleduje ochranu vzájomnej solidarity, starostlivosti a majetkového zabezpečenia“ (bod 74).

Čo to znamená: Pár opačného pohlavia, ktorý žije bez sobáša, sa sám a dobrovoľne rozhodol manželstvo neuzavrieť. Svoje rozhodnutie môže kedykoľvek zmeniť a manželstvo uzavrieť. Páry rovnakého pohlavia túto voľbu nemajú. Súd preto konštatoval, že ich vylúčenie nie je otázkou ich rozhodnutia, ale ich postavenia, a že je úzko späté so sexuálnou orientáciou.

Súd zároveň uznal, že v oblasti vzájomnej pomoci, starostlivosti a majetkového zabezpečenia sú tieto páry v porovnateľnej situácii ako manželia. Nevyslovil však, že by súčasná úprava bola protiústavná (pozri časť 7).

3. Ide o konkrétnych ľudí, nie o názor väčšiny

„Ústavný súd zároveň považuje za významné, že otázka právneho postavenia párov rovnakého pohlavia nie je abstraktnou spoločenskou témou, ale dotýka sa konkrétnych osôb, ktoré sa môžu oprávnene domnievať, že právny poriadok im neposkytuje primeranú ochranu ich súkromného a rodinného života.“ (bod 51)

Súd v bode 55 uviedol, že nemôže presadzovať výlučne väčšinový spoločenský názor, pretože jeho osobitnou úlohou je chrániť práva všetkých vrátane menšín. Nijako však väčšinový názor nezisťoval, keďže to ani nie je jeho úlohou. Súd konštatoval:

„Teda jeho úlohou je vykladať ústavu väčšmi v súlade s požiadavkami rovnosti než s požiadavkami demokratickej popularity.“ (bod 55)

Čo to znamená: Súd v rozhodnutí citlivo ukázal, že téma, ktorá je niekedy prezentovaná ako abstraktná ideologická otázka, sa týka konkrétnych osôb a ich práv, a teda nejde o abstraktnú ústavnoprávnu diskusiu, ale o ľudskoprávnu kvalitu života skupiny ľudí, ktorí podľa súdu môžu oprávnene cítiť, že ich zákon nechráni. Súd zároveň pripomenul svoju úlohu: základné práva nemôžu závisieť od toho, aký názor má práve väčšina.

5. K jednotlivým právam, ktoré boli predmetom návrhu

Pri dedení, pozostalostných dôchodkoch a starostlivosti o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím súd pomenoval konkrétne znevýhodnenie.

„Manžel má postavenie dediča ex lege, ktoré je stabilné, predvídateľné a nezávislé od dodatočných podmienok. Naproti tomu partner rovnakého pohlavia musí svoju pozíciu preukazovať a jeho postavenie je slabšie a neisté. Tento rozdiel môže mať dopad na majetkové zabezpečenie osôb, ktoré žili v dlhodobom partnerskom zväzku, a teda priamo zasahuje do rodinného života.“ (bod 77) „Takéto nastavenie môže viesť k situáciám, keď osoba, ktorá žila s poručiteľom dlhodobo v spoločnej domácnosti, je z dedenia úplne vylúčená alebo má výrazne slabšie postavenie, než by mala, keby žila s osobou opačného pohlavia a v manželstve.“ (bod 80)

Čo to znamená: Ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a súd to nespochybnil. Povedal však, že z toho nevyplýva právo štátu nechať ostatné rodiny bez akejkoľvek ochrany. Právne uznanie párov rovnakého pohlavia manželstvu nič neuberá. Formu ochrany si štát volí sám. Európska judikatúra, ktorú súd sumarizuje, nevyžaduje otvorenie manželstva párom rovnakého pohlavia. Úplná absencia akéhokoľvek rámca však porušuje Európsky dohovor o ľudských právach.

4. Ochrana manželstva nie je dôvodom nechrániť iné rodiny

„Pokiaľ ide o legitímny cieľ rozdielneho zaobchádzania, za relevantnú možno považovať ochranu manželstva ako ústavne chráneného inštitútu. Z ústavnej ochrany manželstva však nevyplýva, že zákonodarca môže či má úplne rezignovať na právnu ochranu iných foriem rodinného života. ESĽP opakovane zdôraznil, že právne uznanie párov rovnakého pohlavia samo osebe neohrozuje tradičné manželstvo ani nebráni párom opačného pohlavia vstupovať do manželstva a zakladať rodinu.“ (bod 66) S odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) súd ďalej uviedol, že „štátom zostáva priestor rozhodnúť, akú formu právneho uznania zvolia“, no „úplná absencia právneho rámca môže predstavovať porušenie pozitívneho záväzku štátu podľa čl. 8 dohovoru“ (bod 67).

5. K jednotlivým právam, ktoré boli predmetom návrhu

Pri dedení, pozostalostných dôchodkoch a starostlivosti o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím súd pomenoval konkrétne znevýhodnenie.

Dedenie

Čo to znamená: Ak nie je závet, manželka alebo manžel dedí zo zákona automaticky, spolu s deťmi v prvej dedičskej skupine. Partnerka alebo partner rovnakého pohlavia môže dediť zo zákona až v druhej skupine, teda len ak zosnulý alebo zosnulá nemá potomkov, a aj to len ak preukáže najmenej ročné spolužitie v spoločnej domácnosti. Inak zostáva závet, ktorý však, ako upozornil aj súd, nemusí vždy existovať.

Vdovské a vdovecké dôchodky

„V tomto zmysle sa páry rovnakého pohlavia, ktoré žijú v stabilnom a dlhodobom spolužití, nachádzajú v relevantne porovnateľnej situácii s manželmi, pokiaľ ide o sociálne riziko, ktoré má pozostalostná dávka pokrývať.“ (bod 89) „Takýto prístup môže viesť k situáciám, keď osoba, ktorá bola fakticky závislá od príjmu zosnulého partnera alebo s ním dlhodobo zdieľala spoločnú domácnosť, zostane bez akejkoľvek ochrany …“ (bod 92) „Tento deficit sa najvýraznejšie prejavuje práve v situáciách sociálneho rizika, kde má právny poriadok poskytovať ochranu najintenzívnejšie.“ (bod 94)

Čo to znamená: Nárok na vdovský a vdovecký dôchodok je viazaný na manželstvo. Keď zomrie partnerka alebo partner, druhý človek nemá nárok, aj keď spolu žili dlhé roky a bol odkázaný na jeho príjem. Podľa súdu ide o porovnateľnú životnú situáciu, akej čelia manželia, a ochrana chýba práve vtedy, keď je najpotrebnejšia.

Starostlivosť o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím

„Z hľadiska porovnateľnosti situácií je rozhodujúce, že aj partner rovnakého pohlavia môže fakticky zabezpečovať starostlivosť a podporu v rovnakej miere ako manžel. Rozdielne zaobchádzanie tak môže spočívať v tom, že napriek tejto funkčnej porovnateľnosti právna úprava systematicky nepriznáva takémuto partnerovi postavenie rodinného príslušníka, a teda ani zodpovedajúce práva.“ (bod 98)

Čo to znamená: Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vymedzuje, kto je rodinným príslušníkom. Partnerka alebo partner rovnakého pohlavia medzi nich nepatrí, hoci sa o chorého partnera alebo partnerku stará rovnako ako manžel či manželka. Súd tu vychádza z toho, čo sa v rodine skutočne deje, nie z formy vzťahu.

6. Partnerka alebo partner ako blízka osoba

„Ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka predstavuje čiastočne otvorenú definíciu blízkej osoby, keď popri príbuzných a manželoch zahŕňa aj „iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom“, ak by ujmu jednej z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Táto formulácia umožňuje zahrnúť aj páry rovnakého pohlavia, čím zmierňuje rigiditu formálneho statusového prístupu …“ (bod 75)

Čo to znamená: Súd potvrdil, že partnerka alebo partner rovnakého pohlavia môže byť podľa Občianskeho zákonníka blízkou osobou. To už aj tak posledné desaťročia nebolo sporné. Páry sa na tento výklad môžu odvolávať.

Súd však v tom istom bode upozornil, že toto ustanovenie má obmedzený dosah. Uplatní sa najmä v čiastkových situáciách, napríklad pri náhrade škody alebo v procesných otázkach, a nevytvára ucelený rámec vzájomných práv a povinností partnerov. Iné oblasti, napríklad zdravotníctvo či sociálne poistenie, majú vlastné pravidlá. Plnomocenstvá a závet preto odporúčame aj naďalej. Pomôže s nimi inPoradňa Iniciatívy Inakosť a konkrétne návody nájdete tu: https://inakost.sk/inporadna/na-stiahnutie/.

7. Prečo súd návrhu nevyhovel a kto má konať

„Ide totiž o legislatívnu nečinnosť, nie o (len) legislatívne opomenutie.“ (bod 100) „Ústavný súd preto môže interpretovať právny poriadok spôsobom konformným s ústavou i dohovorom, nemôže však autoritatívne nariadiť prijatie ani určiť konkrétnu podobu absentujúcej právnej úpravy.“ (bod 103) Cieľom analýzy postavenia párov rovnakého pohlavia bolo podľa súdu „dať tak zákonodarcovi na vedomie, kde možno zaznamenať prípadné medzery v právnej úprave vyžadujúce si jeho legislatívnu aktivitu“ (bod 55). Pri pozostalostných dôchodkoch súd dodal, že „menej obmedzujúce riešenia by boli možné, či už prostredníctvom rozšírenia okruhu oprávnených osôb, alebo prostredníctvom vytvorenia osobitného právneho rámca pre partnerské zväzky“ (bod 92). Súd tiež považuje „závery vyslovené v rozsudku Fedotova a ostatní proti Rusku za relevantné minimálne z interpretačného hľadiska“ (bod 50).

Čo to znamená: Súd nezrušil žiadne ustanovenie, pretože problém nevidí v tom, čo v zákonoch je, ale v tom, čo v nich chýba. Nový zákon nemôže prijať ani nariadiť, to je právomoc parlamentu. Medzeru však pomenoval s cieľom, aby o nej zákonodarca vedel, a naznačil aj možné riešenia. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Fedotova a ostatní proti Rusku z roku 2023 konštatoval, že štáty majú povinnosť páry rovnakého pohlavia právne uznať a chrániť. Ústavný súd tieto závery považuje za relevantné minimálne pri výklade dohovoru, ktorým je Slovensko viazané.

8. Čo z nálezu nevyplýva

Pre páry sa zatiaľ nič nemení. Napadnuté ustanovenia platia ďalej.
Súd nevyslovil, že súčasná úprava je protiústavná, a parlamentu nič nenariadil. Medzeru pomenoval a adresoval zákonodarcovi.
Súd neurčil formu ochrany. Podľa európskej judikatúry, ktorú zhŕňa, štát nie je povinný otvoriť párom rovnakého pohlavia manželstvo.
Súd sa nezaoberal novelou Ústavy SR z roku 2025 (č. 255/2025 Z. z.). Predmetom konania boli zákony napadnuté v roku 2023.
Blízka osoba podľa § 116 Občianskeho zákonníka nenahrádza plnomocenstvá ani závet (pozri časť 6).