Vážený pán predseda vlády,
ignorácia lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových (LGBT) ľudí zo strany vlády a štátu za posledné desaťročie spôsobila nahromadenie a vyostrenie problémov, ktorým táto komunita na Slovensku čelí. Iniciatíva Inakosť a jej členské organizácie roky upozorňujú na nepriaznivý stav a navrhujú riešenia. Rozhodli sme sa preto požiadať Vás o osobné stretnutie v priebehu tohto mesiaca, na ktorom by sme mohli poukázať na najväčšie problémy a diskutovať o možnostiach ich riešenia. Niektoré z nich načrtneme v tomto otvorenom liste.
V poslednom období sme svedkami premeny slovných prejavov nenávisti na fyzické útoky v uliciach našich miest. Cez víkend boli skupinou 10 mužov v Trenčíne napadnutí a zbití dvaja 17-roční chlapci len preto, že sa ako pár držali za ruky. Nejde pritom o ojedinelý prípad. Podľa celoslovenského LGBT prieskumu až polovica LGBT ľudí zažila verbálne alebo fyzické útoky. S narastajúcou viditeľnosťou LGBT ľudí bude počet takýchto prípadov s veľkou pravdepodobnosťou stúpať. Zločiny z nenávisti rozdeľujú spoločnosť. Tieto trestné činy musia byť špeciálne odsúdené, aby sa zabránilo tomu, že sa príslušná skupina obyvateľov tejto krajiny cíti šikanovaná ako celok a jej členovia žijú v neustálom strachu z útoku. Predsudky voči skupinám obyvateľstva môžu viesť k sérii nežiaducich následkov: od strachu zo zločinov, neschopnosti podieľať sa na bežných spoločenských aktivitách, až po ohrozenie duševného zdravia a svojpomoc, keď ľudia preberajú do svojich rúk iniciatívu za pasívne štátne orgány. Je povinnosťou každého demokratického politika alebo političky verejne takéto zločiny odsúdiť a podieľať sa na zastavení šírenia nenávisti voči menšinám. Polícia SR má v súčasnosti mimoriadne nízku dôveru LGBT ľudí. Len 3,7 % z ľudí, ktorí zažili útoky len preto, že sú súčasťou LGBT komunity, ich nahlásilo na polícii. Dôležitou úlohou nového vedenia polície by preto malo byť obnovenie dôvery verejnosti, a špeciálne aj menšín, v jej činnosť. My sme pripravení polícii v tom svojimi skúsenosťami a odbornosťou pomôcť.
Gejské a lesbické páry zdieľajú rovnaké hodnoty ako všetky ostatné páry, rovnako si cenia svoje rodiny, pomoc a starostlivosť o svojich blízkych. Mnohé páry rovnakého pohlavia sa delia o rovnaké povinnosti ako zosobášené páry. Bez právneho uznania štátom ale nedostávajú rovnaké uznanie a ochranu pre svoje rodiny ako zosobášené páry. Bez ohľadu na to, že prijali zodpovednosť za blaho svojich detí a partnerov tak po hmotnej, ako aj emocionálnej stránke, z právneho hľadiska majú prinajlepšom štatút spoločnej domácnosti. Dnes už viac ako 85 % obyvateľov EÚ žije v krajinách, ktoré právne uznávajú partnerstvá párov rovnakého pohlavia. Slovensko je jednou z posledných krajín, ktorá žiadnou formou neuznáva existenciu párov rovnakého pohlavia a ich rodín. Situácia nie je z hľadiska ústavou garantovanej rovnosti v právach a dôstojnosti dlhodobo udržateľná. Nedávno sme sa vďaka kandidatúre Slovenska na sídlo Európskej liekovej agentúry dozvedeli, že Slovensko uznáva niektoré právne dôsledky uzavretia registrovaného partnerstva alebo manželstva pármi rovnakého pohlavia len v prípade, ak sú cudzími štátnymi príslušníkmi. Podľa stanoviska ministerstva vnútra sa tak deje aj pri udeľovaní práva na pobyt, ktoré je predmetom dnešného rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade Coman. Slovensko na rozdiel od Rumunska v týchto prípadoch uplatňovalo európsku legislatívu aj doteraz a tento rozsudok tak na našu situáciu nebude mať zásadnejší vplyv. Zahraničným párom rovnakého pohlavia tak Slovensko priznáva viac práv ako vlastným občanom. Aký signál tým štát vysiela vlastným občanom, ktorí sú LGBT? Aký vzťah si tak majú budovať k vlastnej krajine? Výsledok ukazuje celoslovenský prieskum, podľa ktorého až dve tretiny LGBT ľudí na Slovensku zvažuje odchod do zahraničia.
Najzávažnejšia je situácia transrodových ľudí. Stretávajú sa s diskrimináciou a násilím v oveľa väčšej miere ako lesby, gejovia a bisexuálni ľudia. Aktuálne platný trestný zákon pristupuje k nenávisti voči sexuálnej orientácii rovnako vážne ako k nenávisti na základe náboženstva, rasy, národnosti a podobne, ale vôbec nezmieňuje nenávisť voči rodovej identite. Pri legálnej zmene pohlavia štát neľudsky vyžaduje, aby takíto ľudia podstúpili kastráciu. Na to, aby si zmenil o nich údaj vo vlastných štatistikách vyžaduje, aby sa navždy vzdali svojej reprodukčnej schopnosti. S touto situáciou sa niektorí transrodoví ľudia nevedia vyrovnať, ako ukazuje nedávny tragický prípad samovraždy transchlapca, Gabriela Švábenského.
LGBT ľudia (špeciálne homosexuálni muži) boli historicky medzi prvými obeťami politického extrémizmu a je tomu tak aj v súčasnosti. Považujeme preto za mimoriadne dôležité, aby aj vrcholní predstavitelia štátu symbolicky vyjadrili politiku spájania: postoj, že aj LGBT ľudia sú rovnoprávnou súčasťou štátu, národa, spoločnosti a miestnej komunity. Keď postavíme diskusiu o postavení LGBT ľudí na tom, čo máme spoločné, keď namiesto rozdielov zdôrazníme hodnoty, sny a presvedčenia, ktoré nás spájajú, bude ťažké vnímať LGBT ľudí ako „tých druhých“, „odlišných“ alebo dokonca nepriateľov „našich“ hodnôt.
V mene Iniciatívy Inakosť a jej členských organizácií
Martin Macko
výkonný riaditeľ