Násilná smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je vážnym útokom na slobodu prejavu, slobodu tlače, práva na informácie, na tie základné práva, bez slobodného uplatnenia ktorých nemôže demokratický právny štát fungovať. Ani po troch týždňoch od vraždy a po rekonštrukcii vlády sme nenadobudli presvedčenie, že existujú záruky skutočne nezávislého a efektívneho vyšetrovania prípadu. Preto žiadame príslušné štátne orgány, aby takéto záruky vytvorili. Podporujeme aj zapojenie expertov Europolu do procesu vyšetrovania tak, ako k tomu vyzývali poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu vo štvrtok v rozprave k situácii na Slovensku. Bez vyšetrenia brutálnej vraždy a jej všetkých súvislostí a okolností nie je možné obnoviť dôveru občanov a občianok Slovenskej republiky v štát a jeho inštitúcie.
Predseda vlády si minulý týždeň zvolil cestu vyvolávania vášní a strachu, šírenia konšpiračných teórií, dezinformácií a odpútavania pozornosti. Občianky a občanov verejne prejavujúcich svoj názor mnohí nazývajú „ulicou“. Ľudia demonštrujúci za demokraciu, za uplatnenie princípov právneho štátu, za ľudské práva, za slušné Slovensko však nie sú dav, ani „ulica“. Sú to ľudia tvoriaci uvedomelú občiansku spoločnosť. Majú demokratické právo kontrolovať moc a volať ju na zodpovednosť. Nie oni sú ohrozením demokracie. Naopak, ohrozením demokracie sú javy, proti ktorým protestujú: všadeprítomná korupcia, poklesnutá politická kultúra, absencia skutočne nezávislých kontrolných inštitúcií a mechanizmov, katastrofálne slabá vymáhateľnosť práva, spupnosť mocných.
Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám, príbuzným a priateľom obetí. Vyjadrujeme našu plnú solidaritu s novinárskou obcou, všetkým statočným novinárkam a novinárom. Za osobitne dôležitú záruku slobody prejavu a práva na informácie považujeme nezávislé a odborne kvalitné fungovanie verejnoprávnych médií. Ich pracovníkom a pracovníčkam – na Slovensku aj v Čechách – vyjadrujeme našu podporu.
Vyjadrujeme solidaritu so všetkými statočnými a slušnými pracovníkmi a pracovníčkami v štátnej správe, verejných inštitúciách a médiách a podporujeme ich v snahe o dosiahnutie spravodlivosti. Apelujeme na prezidenta republiky, aby pokračoval v zodpovednom plnení svojej úlohy „zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov“.
Svojou dobrovoľnou prácou v rade a jej výboroch sme sa dlhodobo snažili prispieť k zvnútorneniu ľudskoprávnych hodnôt a posilneniu demokratického právneho štátu v našej vlasti. Vláda v roku 2015 po strastiplných debatách síce prijala celoštátnu ľudskoprávnu stratégiu, avšak tá ostala z väčšej časti nenaplnená a jej napĺňanie je často len formálne. Na hlavnej priorite stratégie, udržateľnej koncepcii občianskeho a ľudskoprávneho vzdelávania, sa ani nezačalo pracovať. Vláda si namiesto toho vytvorila fikciu „boja proti extrémizmu“. Udalosti posledných dní však naplno odhalili, že hrádza proti extrémizmu má veľké trhliny, pretože niektoré prvky extrémizmu prenikli až do najvyšších poschodí slovenskej politiky.
Po mnohých premrhaných rokoch vznikli v ostatnom roku pod vedením predsedníčky rady, ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej viaceré autentické ľudskoprávne legislatívne iniciatívy, ako aj významné návrhy smerujúce k posilňovaniu princípov právneho štátu a vymáhateľnosti práva. Vyjadrujeme hlboké rozčarovanie, že mnohé z týchto iniciatív boli politicky zablokované a po odstúpení ministerky sa ich realizácia opätovne spochybní.
Lucii Žitňanskej vyjadrujeme poďakovanie za doterajšiu činnosť. Neochvejne trváme naďalej na dôslednom presadzovaní princípov právneho štátu a dôslednej implementácie ducha a litery všetkých ľudskoprávnych záväzkov Slovenskej republiky.
V Bratislave, 15. marca 2018
Kálmán Petőcz, podpredseda rady
Prof. Alexander Bröstl, člen rady
Dagmar Horná, členka rady
Peter Guráň, člen rady
Martin Macko, člen rady
Branislav Mamojka, člen rady
Adriana Mesochoritisová, členka rady
Prof. Silvia Miháliková, členka rady
Laco Oravec, člen rady
Dagmar Takácsová, členka rady
Prof. Pavel Traubner, člen rady
Marcel Zajac, člen rady