/* Iniciatďż˝va Inakosďż˝ - Archív článkov - Prečo nestačia len zmluvy, ale treba zákonom upravený inštitút registrovaného partnerstva
Partneri:    Filmovďż˝ festival inakosti iGirls.cz iBoys.cz Ganymedes lesba.sk eLnadruhou.cz GayChristians.sk Gorila.sk Apollon Shanghai Homofobia.sk
Teplďż˝ dve percentďż˝






© 2014 Iniciatíva Inakosť,
všetky práva vyhradené

Sponzorovanďż˝ hosting od WebSupport.sk





Vlastn� virtu�lny server od 5,65 � od WebSupport.sk

Prečo nestačia len zmluvy, ale treba zákonom upravený inštitút registrovaného partnerstva

2006-02-03 22:59:33
Odpoveď je jednoduchá. Čo situácia, to papier...

Čo situácia, to papier? Prečo? Prečo mám chodiť k notárovi s každou „drobnosťou“ a s plnými vreckami peňazí a moja heterosexuálna kamarátka nemusí? A stačí to vôbec na všetky registrované situácie?

Pozrime sa na to teda zblízka právnickym okom...

Zmluvy sú inštitútom súkromného práva a nezaväzujú iné osoby než tie, ktoré zmluvu podpísali.
Zmluvy nestačia na pokrytie všetkých oblastí súkromného a spoločenského života v dostatočnom rozsahu.
Zmluvy predstavujú náhradné a nedostatočné riešenie bežných situácií každodenného života dvoch ľudí žijúcich v partnerskom vzťahu.


A pozrime sa na pár konkrétnych príkladov...

Pri poskytovaní pôžičiek, úverov, hypoték a pod. banky vyžadujú informáciu o rodinnom stave (ženatý/vydatá/slobodný/slobodná) a žiadateľa, ktorý je ženatý/vydatá zvýhodňujú. Žiadnu súkromnú zmluvu medzi dvoma neženatými/nevydatými osobami nepovažuje banka za takú, aby do kolónky rodinný stav uviedla, že žiadateľ je ženatý/vydatá a že teda má tie automatické výhody, ako majú ženatí/vydaté.

Zákonník práce považuje človeka za „osamelého“ ak nie je ženatý/vydatá.

Partner rovnakého pohlavia nie je podľa Zákonníka práce automaticky považovaný za rodinného príslušníka. Aby ho zamestnávateľ považoval za rodinného príslušníka, muselo by sa preukázať, že žijú v spoločnej domácnosti. Čo však, ak to zamestnávateľ neuzná? Akou zmluvou dvoch partnerov/partneriek by sa to malo preukázať? Pri úmrtí manžela/manželky má zamestnanec podľa Zákonníka práce nárok na 2 dni pracovného voľna. Pri úmrtí partnera, ak chce dostať voľno, musí najprv preukázať, že s týmto partnerom/kou žil v spoločnej domácnosti. (Predstavte si situáciu, že Váš registrovaný partner náhle zomrie a vy teraz začnete zamestnávateľovi prácne dokazovať, že ste s ním/s ňou žili v spoločnej domácnosti, inak vás zamestnávateľ nepustí ani na pohreb.)

Podľa Zákonníka práce poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka na ošetrenie alebo vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia, pričom za rodinného príslušníka je automaticky považovaný manžel/ka, deti a ďalší príbuzní, ale registrovaný partner len ak by preukázal, že žije so svojim partnerom v spoločnej domácnosti.(Tiež by to bolo zaujímavé, keď by si napr. partner/ka zlomil nohu a vy by ste najprv museli zamestnávateľovi začať preukazovať, že s partnerom/kou žijete v spoločnej domácnosti, aby ste s ním mohli ísť k lekárovi)

Zníženie dane z príjmov sa môže uplatniť na manžela/ku, ale nie na registrovaného partnera, hoci žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a nemá vlastný príjem. Toto nevyrieši žiadna zmluva, lebo zákon to viaže výslovne len na manželstvo.

registrovaný partner nemôže odoprieť výpoveď v daňovom konaní, lebo zákon pripúšťa možnosť odopretia výpovede len vtedy, ak by sa výpoveďou spôsobilo nebezpečenstvo blízkym osobám, pričom tu (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa za blízku osobu považuje len manžel/ka, druh (myslí sa muž a žena žijúci ako druh a družka, čo je ale právne veľmi nejasný inštitút) a niektorí ďalší príbuzní. Toto ustanovenie zákona sa nedá prekryť žiadnou zmluvou registrovaných partnerov. V daňovom konaní teda musí registrovaný partner/ka vypovedať ako svedok proti svojmu registrovanému partnerovi/ke.

Pri zrážkach zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia sa vždy na manžela/ku započítava suma 600 Sk aj keď má samostatný príjem. Toto sa nedá prekryť žiadnou zmluvou registrovaných partnerov.

Na účely sociálnej pomoci (zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci) sa za rodinu považuje len manžel/manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.

Dedenie – manželia dedia automaticky v 1. skupine dedičov zo zákona. registrovaný partner (ak by nebol závet) môže dediť najskôr v 2. skupine, ale tam dedí, len ak nemal zomretý partner deti a ak zároveň preukáže, že žil s ním/s ňou v spoločnej domácnosti najmenej 1 rok pred smrťou partnera a pritom že sa spolu starali o spoločnú domácnosť. Aj tak, ak by ešte žili rodičia zomretého partnera, musel by sa s nimi pozostalý partner/ka deliť o dedičstvo rovnakým dielom. Pozostalý manžel/ka majú však vždy nárok na ½ dedičstva. Ak by nededil manžel ani rodičia, tak môže partner dediť v 3. skupine, ale zase až ak preukáže, že žil s ním/s ňou v spoločnej domácnosti najmenej 1 rok pred smrťou partnera a pritom že sa spolu starali o spoločnú domácnosť.

Dedenie zo závetu – registrovaní partneri môžu spísať závet (manželia na to, aby po sebe dedili závet spísať nemusia).

Prechod nájmu bytu – znevýhodnené postavenie pri nájme bytu: ak bol nájomcom len zomretý partner, prejde nájom na pozostalého partnera len ak žili v spoločnej domácnosti najmenej 3 roky a ak nemá vlastný byt. Ak by išlo o manželov, zostáva zo zákona bez ďalších podmienok jediným nájomcom pozostalý manžel/ka.

Nahliadanie do zdravotnej dokumentácie – manžel/ka môžu automaticky, registrovaný partner len ak preukáže, že je blízka osoba alebo že žijú v spoločnej domácnosti (§ 25 zákona č. 576/2004 Z.z.)

Pojmy „domácnosť“ a „blízka osoba“ sú definované v Občianskom zákonníku takto:

Domácnosť
§ 115: Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Blízke osoby
§ 116: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

To, že dve osoby tvoria spolu domácnosť alebo že sú blízkymi osobami je potrebné vždy nejakým jednoznačným spôsobom preukázať – predložiť nejaké dôkazy o tom, že to tak je. S tým je však spojené riziko, že to ten, komu sa dôkazy predkladajú (napr. zamestnávateľ) nemusí uznať.

Ak sa ponechá riešenie otázok bežného života registrovaných partnerov len na súkromné zmluvy (ktoré aj tak nekryjú všetky situácie), tak si to bude každý pár riešiť inak. Ak však bude jeden zákon o registrovanom partnerstve, budú všetky právne náležitosti, dôležité pre vzťah, riešené jednotne a tým to bude jasne čitateľné pre všetkých (pre banky, poštu, lekárov, zamestnávateľov, dedičov, domovy dôchodcov…) a odpadne nutnosť zakaždým vytiahnuť z tašky príslušnú zmluvu (ak sa vôbec na danú situáciu zmluva dá uzavrieť), pričom bude vždy otázne, či túto zmluvu zamestnávateľ, úrad, či banka uznajú za dostatočnú.


Preto treba, aby bol jeden jednoznačný doklad, ktorým


* štát ako reprezentant verejnej moci delegovanej občanmi potvrdí, že ide o registrované partnerstvo s obsahom, ktorý je daný v zákone a je pre všetky registrované partnerstvá rovnaký

* registrovaní partneri potvrdia pred štátnym orgánom, že sú naozaj registrovanými partnermi v plnom rozsahu zákonom daných vzájomných práv a povinností.

Prečo má byť láska, spoločný život, spoločné radosti a starosti, partnerstvo, vzájomná pomoc a podpora dvoch plnoprávnych dospelých ľudí a občanov tohto štátu skrytá pred verejnosťou v pavučine zmlúv, o ktorých nikto ďalší nebude vedieť?

Komu prospeje takáto osobná a celospoločenská schizofrénia?

*/