/* Iniciatďż˝va Inakosďż˝ - Archív článkov - Inakosť: Slovensko už dozrelo
Partneri:    Filmovďż˝ festival inakosti iGirls.cz iBoys.cz Ganymedes lesba.sk eLnadruhou.cz GayChristians.sk Gorila.sk Apollon Shanghai Homofobia.sk
Teplďż˝ dve percentďż˝






© 2014 Iniciatíva Inakosť,
všetky práva vyhradené

Sponzorovanďż˝ hosting od WebSupport.sk





Vlastn� virtu�lny server od 5,65 � od WebSupport.sk

Inakosť: Slovensko už dozrelo

2007-06-16 19:25:06
Do parlamentu ste išli s požiadavkou na prijatie zákona o registrovanom partnerstve. Diskusia sa skončila urážkami. Čakali ste taký vývoj?

„Boli to výroky jedného politika, a tak to aj vnímame. Samozrejme, nepáčia sa nám a sme smutní, že je možné, aby ústavný činiteľ takto reagoval. Úlohou politikov je odstraňovať homofóbiu a intoleranciu v spoločnosti a nie ju podporovať. Myslíme si však, že tieto výroky nezastavia to, čo sa stalo na výbore, a proces bude pokračovať.“

Ministerka práce stále na uznesenie nereagovala. Premiér však ešte pred voľbami povedal, že prioritou vlády takýto zákon nebude.

„Pre pána Fica to nemusí byť priorita, ale mala by to byť jedna z oblastí, ktorej by sa mal venovať, lebo menšiny si v demokratickej a slušnej spoločnosti zaslúžia ochranu spoločnosti.“

Vaša požiadavka sa zdá logická, keďže väčšinovou stranou vo vláde je sociálna demokracia a ďalšia koaličná strana HZDS sa začala hlásiť k liberálnym ideám. Stretávate sa so zástupcami týchto strán, je v nich niekto, kto vašu snahu podporuje?

„Aktívne spolupracujeme s Úradom vlády, so sekciou pre ľudské práva a menšiny, s podpredsedom vlády pánom Čaplovičom. Snažíme sa o prijatie zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia už desať rokov a myslíme si, že by to nemala byť len snaha mimovládnych organizácií, ale túto iniciatívu by mal prevziať štát. Ako v Španielsku socialistická vláda a premiér. Aj u nás by mali štátne inštitúcie robiť odborné semináre, osvetu a v konečnom dôsledku presadiť aj prijatie normy. My pokračujeme v petícii za prijatie zákona a máme pripravené aktivity na námestiach, až kým nebude zákon predložený do parlamentu. Cítime, že spoločnosť dozrela na to, aby bol takýto zákon prijatý.“

Skutočne? Pred pár rokmi robila Inakosť prieskum medzi členmi a len 40 percent takmer z 300 povedalo, že o ich orientácii vedia rodičia.

„Mnoho ľudí stále tají sexuálnu orientáciu. Boja sa, ako by okolie zareagovalo. Ich strach vyplýva práve z toho, že počúvajú vyjadrenia okolia, a keď počujú ešte vyjadrenia ústavných činiteľov, ťažko sa im verí, že okolie by mohlo reagovať pozitívne.“

Urážku, že je buzerantka a špina, si od Jána Slotu vypočula bezdôvodne naša kolegyňa z redakcie. Vy takéto slová asi počúvate častejšie, ako sa s tým dokáže človek vyrovnať ?

„S takýmito urážkami sa často nestretávam a aj viac gayov a lesieb mi potvrdzuje, že slovenská spoločnosť je stále tolerantnejšia. Niekedy sa vyskytnú výnimky a nájdu sa ľudia, ktorí používajú takéto výrazy, ale to chce len osvetu. Problém je, keď má takéto vyjadrenia politik.“

Budete sa brániť?

„Reagovať by mali najmä predstavitelia štátu a koaliční partneri, je to ich vizitka, že majú medzi sebou niekoho, kto používa takéto vyjadrenia. Iniciatíva Inakosť nevidí potrebu tieto výroky komentovať. Samozrejme, cítime sa dotknutí a urazení a radíme sa s právnikmi, aké kroky podniknúť.“

V Česku zákon o registrovanom partnerstve prijala práve sociálnodemokratická vláda, a to v čase, keď v reality šou vyhral homosexuál, ktorý sa hlásil k orientácii a získal si verejnosť. Naše známe osobnosti sa k svojej orientácii nehlásia, prečo?

„Bolo by vhodné, aby osobnosti svoju orientáciu otvorene prezentovali a podporili naše aktivity, ale ani osobnosti, o ktorých vieme, že sú gayovia alebo lesby, sa nám nedarí presvedčiť.“

Prečo?

„Aj oni sa obávajú reakcie okolia.“

Známe tváre vás však podporujú, a keď heterosexuálne. Pod petíciu sa podpísali Adela Banášová či Oľga Feldeková. Prečo ich tváre nevyužívate v kampaniach?

„Veľa osobností podporilo našu petíciu a my neskúmame ich sexuálnu orientáciu, sme radi a pri rôznych príležitostiach prezentujeme ich mená.“

Máte kontakt s českou komunitou, ako sú spokojní so zákonom?

„V Česku sú veľmi šťastní. Nedávno sme organizovali seminár Inakosť a diskriminácia a pozvali sme aj Jiřího Hromadu, ktorý stál dlhé roky na čele boja za práva gayov a dnes je poradcom ministerky pre oblasť ľudských práv a médií. Pozývajú ho na uzatváranie partnerstiev a hovorí, že je to vždy veľká slvánosť šťastia a lásky. “

Niektorí slovenskí gayovia sa spoliehali na český zákon. Verili, že umožní registrované partnerstvá párov zo zahraničia. To nedovoľuje zákon ani v jednej európskej krajine.

„Vždy je to tak, že aspoň jeden z partnerov musí byť občanom krajiny, ktorej zákon umožňuje takéto partnerstvo. Navyše, ak český pár uzavrie registrované partnerstvo a pricestuje do krajiny, ktorá takýto zväzok nepozná, pred našimi úradmi sú to cudzí ľudia. Aj to je bežné v celej Európe, možno aj preto Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzval členské krajiny, aby pripravili zákony, ktoré by viedli k odstráneniu diskriminácie osôb rovnakého pohlavia. Hovoril som aj s komisárom Vladimirom Špidlom, či by nebolo možné harmonizovať túto legislatívu, ale odpoveď bola, že by to niektoré krajiny brali ako ďalšieho strašiaka z únie.“

Čo ste si pomysleli, keď ste čítali vyjadrenie poľskej ombudsmanky, že postavička Tinky Winky je nevhodná, lebo je asi homosexuál...

„To je absurdita a som rád, že Slovensko je oveľa ďalej.“

Skutočne?

„Určite, keď som ukázal správu o Tinky Winky známym a kolegom v práci, väčšina sa čudovala a bolo to pre nich zábavné. Pre mňa je to skôr tragikomické, lebo tu si človek uvedomí, kam to môže zájsť.“

Poliaci pripravujú aj zákon proti homosexuálnej propagande na školách. Aj u nás boli v minulosti úvahy, zakázať učiť homosexuálom.

„Bolo to dávno a myslím, že to boli neuvážené výroky, ktorým sa nevenovala väčšia pozornosť, a tak to má byť.“

Za socializmu sme homosexuálov liečili, púšťali sa im brutálne gay pornofilmy s nádejou, že im homosexualitu znechutia.

„Vážne neviem, ako by sa homosexualita dala liečiť, lebo to nie je choroba. Obrátili sme sa na Psychiatrickú spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá nám dala jednoznačnú odpoveď, že sa treba riadiť medzinárodnou klasifikáciou chorôb, kde je napísane, že sexuálna orientácia sa nemá pokladať za chorobu. “

„Otec ma dal znásilniť susedovi, lebo podľa neho som lesba preto, že som to neskúsila s poriadnym chlapom. Chcel ma vyliečiť z homosexuality,“ povedala v prieskume lesbička. Dejú sa takéto prípady aj teraz?

„Občas sa stávajú a pre nás je to výzva, aby sme pokračovali v osvete, mala by to byť výzva aj pre predstaviteľov štátu. Ja sa pohybujem v spoločnosti aktivistov, ktorí sú už so svojou orientáciou vyrovnaní, rovnako ich okolie.“

Máte v Inakosti aj členov z vidieka, s akými reakciami sa stretávajú oni?

„Ľudia na vidieku sa viac boja reakcie okolia, kontakt so susedmi je tam užší. Máme takéto prípady aj medzi známymi osobnosťami, čo nám na žiadosť, aby nás podporili, odpovedajú, že s tým nemajú problém, okrem jediného, a to je ten, že pochádzajú z dediny, kde žijú rodičia a nechcú ich vystavovať negatívnej reakcii okolia.“

Prečo chcete zákon o registrovanom partnerstve? Je to viac túžba spečatiť svoje vzťahy pred úradmi, alebo je to praktická záležitosť? V čom by to pomohlo?

„Obe roviny sú dôležité, pre každú dvojicu je podstatné, aby prezentovala svoj vzťah na verejnosti, aby okolie vedelo, že tvoria pár. Druhý dôležitý aspekt je, že zákon vyrieši množstvo praktických problémov, ktoré vznikajú pri spolužití týchto osôb.“

Často sa hovorí, že sa nemôžete pýtať v nemocnici na zdravotný stav partnera. Skutočne je to problém?

„V nemocniciach je to tak a nie vždy nám môže partner udeliť súhlas priamo na lôžku, takže tento problém sa môže skončiť až tak, že nám bude zabránené v posledných hodinách navštíviť partnera, s ktorým sme dlhé roky žili. Tie problémy sú rôzne, napríklad, keď si idete zobrať hypotéku a v banke dostanete výhodnejšie podmienky, keď si ju beriete ako dvojica a spočítava sa vám príjem, takže získate vyšší rating. Tu dochádza pri homosexuálnych pároch k reálnym finančným stratám.“

Vy ste mali problém s tým, že nie ste registrovaní partneri?

„Šoféroval som a havarovali sme. Partner sa nezranil, ale ak by sa mu niečo stalo, nemohol by nesúhlasiť s tým, aby som bol ako jeho partner trestne stíhaný. To si manželia ani nevedia predstaviť. Alebo si kúpite dovolenku a partner pred zájazdom ochorie. Môžete mať poistenie pre prípad storna. A poisťovňa povie, že to platí aj pre rodinného príslušníka, ale musíte predložiť doklad o príbuzenskom vzťahu. Má ísť partner na dovolenku sám?“

Odporcovia partnerstva sa pýtajú, kde sa vaše požiadavky skončia, či bude nasledovať adopcia detí.

„Skončí sa to na hranici, ktorú je spoločnosť ochotná akceptovať. Musíme si uvedomiť, že aj dnes existujú prípady, keď má jeden z partnerov dieťa z predchádzajúceho manželstva či vzťahu. Zzákony by mali reflektovať túto situáciu. Čo keď dieťa žije v tomto vzťahu dlhé roky a náhle sa biologickému rodičovi niečo stane? Dieťa by mohlo skončiť aj v detskom domove.“

Vy máte partnera?

„Žijeme spolu deväť rokov, takže by sme radi náš vzťah zoficiálnili. Je množstvo drobných problémov, ktoré si manželia neuvedomia, a ani my si ich neuvedomujeme, lebo nás atmosféra núti sa pretvarovať a ohýbať chrbát. Keď prídeme do situácie, ktorá hraničí so životom, človek si uvedomí, že existencia takéhoto zákona by nám množstvo problémov zjednodušila.“

Aké sú vaše vzťahy s príbuznými?

„Naše rodiny to prijali veľmi dobre, chodíme navzájom na návštevy .

Ste z Bratislavy?

„Som z Trnavy.“

To je katolícka metropola.

„Na reakciu rodičov to nemalo vplyv, ani v širšom príbuzenstve nepociťujeme negatívne prejavy.“

16. 6. 2007 | Andrea Hajdúchová

*/